Ajša a Nina z Abraky: V našich začiatkoch sa na Slovensku o funkčných recyklovaných polyesteroch ani nechyrovalo.

Text:

Či už sa chystáte na neskorú lyžovačku alebo už oprašujete bicykel, na všetky športové aktivity sa môžete obliecť aj lokálne, udržateľne a štýlovo. Abraka® je slovenská značka podporujúca lokálnu výrobu a udržateľnú módu. Svoje kúsky šijú v dielňach na Slovensku, za použitia recyklovaných materiálov a ponúkajú aj opravu odevov. Keď k tomu pridáme originálne dizajny a kvalitu overenú stovkami spokojných zákazníčok, udržateľný love brand je na svete.

Na začiatku nám veľmi pomohli ústne referencie.

Šili ste svoje prvé produkty vy samé?

Ajša: Do predaja nie. Keď sme sa učili robiť strihy, išlo nám skôr o pochopenie, ako sa taký produkt tvorí. Ako sa robí vybratie do podprsenky, kde sú švy, ako sa model zužuje či rozširuje. 

Nina: Produkty, ktoré sme šili my, vznikali a slúžili pre našu potrebu ako prototypy. 

Ajša: My sme vedeli, že na to nemáme ani vybavenie. Veci z elastických materiálov sa šijú na priemyselných šijacích strojoch. Šev musí byť pevný, no zároveň musí pružiť, aby sa to netrhalo. Také stroje sme nielenže nemali, ale ani sme nevedeli, kto ich má. Takže veľa času nám v začiatkoch zabralo vôbec nájsť dielňu, kde by mali potrebné vybavenie a zároveň by boli ochotní podľa našich špecifikácií ušiť produkty v malej sérii. Keď začínaš, nechceš začať s veľkou produkciou, potrebuješ ušiť menšie série a to sa nie v každej dielni oplatí. Zároveň veľa jednotlivcov alebo dielní dokonca ani nemá všetko vybavenie, aby boli schopní vyrobiť kompletný produkt. Na jeden model nevyužívaš len jeden šev, napríklad na legínach sú rovno tri a každý sa šije na inom stroji. Takže ušiť nositeľnú športovú podprsenku v domácich podmienkach by nebolo reálne.

Čo ešte predchádzalo prvému predanému Abraka kúsku?

Ajša: Predtým, ako sme niečo vôbec pustili do predaja, nám rok trvala príprava, vymyslenie a založenie brandu. Museli sme vytvoriť vizuálnu identitu značky a postaviť web. V tomto bode už bol s nami však aj tretí člen tímu, ktorým je Ivo. Keďže je to vyštudovaný architekt, jeho veľkou devízou bolo od začiatku technické zázemie. Ovládal rôzne programy, ktoré by sme sa my s Ninkou inak museli učiť “za jazdy”. Veľmi nás to v začiatkoch odbremenilo. Prebral v podstate kompletnú zodpovednosť za chod produkcie a technicky Abraku zastrešil.

Stále tvoríte Abraku traja, teda vy dve a Ivo, alebo už ste sa medzičasom rozrástli o ďalších ľudí?

Nina: Už sme sa rozrástli, keďže mne medzičasom pribudli ďalšie rodičovské povinnosti. Veľkú časť mojej pracovnej náplne sme teda presunuli na jednu kočku, ktorá sa nám už na plný úväzok stará o e-shop. Má na starosti zákaznícky servis a vybavovanie objednávok vrátane balenia a expedície. Pred Vianocami nám k nej každoročne pribúda ešte jedna slečna, ktorá nám v tom období pomáha zvládať zvýšený nápor na objednávky.

V ktorom roku presne ste spustili predaj Abraka produktov? 

Nina: Teraz fungujeme siedmy rok. Myslím, že v 2016 až 2017 sme absolvovali prípravnú fázu a v 2017 bol prvý príspevok na Instagram. Vtedy sme spúšťali aj predaj.

A čo bol prvý produkt, podprsenka?

Ajša: Prvý príspevok na Instagrame bola podprsenka. No pamätám si, ako som ešte predtým so sebou na jeden organizovaný cyklovýlet brala prvé kusy legín. Boli to prototypy, ktoré som tam nechala baby vyskúšať a tie si ich rovno kúpili. Takže asi môžeme povedať, že prvý produkt boli legíny aj podprsenka.

Nina: Boli to vlastne sety, vzory Zebry a Bicykle. A áno, prvé predaje sa diali medzi našimi známymi. Tým, že sme zo športovej komunity, si prvé produkty našli svoje majiteľky v našom okolí. Aj prvý oficiálny predaj niekomu neznámemu boli, myslím, legíny. 

Pre mnohých je to akýsi krok overenia, keď si ich produkty začnú kupovať kamaráti. 

Nina: Áno, myslím, že to aj nás dosť nakoplo a podporilo v tom, že sme na dobrej ceste. 

Ajša: Zároveň si tie baby aj medzi sebou dávali vedieť, že sa im naše veci páčia. Takže sa nám neraz stalo, že prišla zákazníčka s tým, že videla naše produkty u nejakej spokojnej kamarátky a prišla si teda aj ona po svoje Abraky. Tieto ústne referencie nám na začiatku veľmi pomohli a sme za ne veľmi vďačné, lebo nie každý má také šťastie. 

Čo vás motivovalo k vymysleniu vlastného produktu, respektíve v čom mala byť vaša športová podprsenka iná od ostatných, už existujúcich?

Nina: My sme takéto veci nosili na dennej báze. V časoch, kedy sme mávali tréningy aj dvakrát denne sme sa prakticky len preobliekali z jednej podprsenky do druhej. Na to hodíš športové tričko a ideš. Bol to náš každodenný, pracovný odev a všetky sme nosili kvázi to isté. Buď čiernu Nike alebo sivú z Adidasu. Chceli sme niečo živšie, pestrejšie, možno skúsiť o kúsok iný strih… hľadali sme jednoducho inakosť.

Dnes už vás Abraka živí, alebo máte ešte iné práce?

Ajša: Pokiaľ ide o náš základný tím, tak Ivo pracuje pre Abraku na plný úväzok. Možno aj na dva. On tu trávi naozaj celé dni. Ja pracujem v ešte jednej bicyklovej firme, ale tam sa tiež venujem najmä oblečeniu, takže sa mi práce tematicky prelínajú a je to pre mňa takto udržateľné. Ninka je teraz na materskej s tretím dieťaťom, no vždy keď má viac času, tak pracuje, takpovediac, naplno. Asi sa dá povedať, že nás Abraka živí, aj keď tu nie sme všetci na tradičný plný úväzok.

Nina: Aj tá slečna, ktorú máme na zákaznícky servis ťahá štandardne od pondelka do piatku. Stále je tu čo robiť, vieš si deň vyplniť prácou. Ja mám teraz skôr taký údržbovo-výpomocný režim, čiže vždy, keď sa mi podarí prísť, tak vypomáham s tým, čo je aktuálne potrebné. 

Ako vám Abraka zmenila život?

Ajša: Dosť. Ja už si ani neviem predstaviť, aké by bolo to nerobiť. Tým myslím aj bežný život, kedy prídem domov z jednej práce a venujem sa druhej. Neviem si predstaviť, že by to tak nebolo, som zvyknutá byť neustále vo švungu. Predtým bol život asi monotónnejší.

Nina: Veľa vecí, ktoré sa v Abrake dejú, robíme svojpomocne. Naše dni a týždne sú vďaka tomu natoľko vyplnené rôznorodou prácou, že svojím spôsobom ani nemáme pocit, že robíme. Raz sa fotí, raz sa natáča, inokedy strihá alebo sa vymýšľa či testuje niečo nové. Je to veľmi živé a vie to veľmi zamestnať. Rovnako sú aj obdobia, kedy je toho pomenej, no nuda nehrozí, lebo máš toľko práce, koľko si vymyslíš. Je tu veľký potenciál v rôznych smeroch, ktorý sa dá rozvíjať. 

Keď už spomínaš ten potenciál, aké máte zatiaľ nesplnené podnikateľské ciele, prípadne vízie?

Ajša: Vízie sú skôr v zmysle akéhosi prirodzeného smerovania. Určite by sme sa chceli dostať na viac trhov, minimálne sa aspoň viac predstaviť v Čechách. Nikdy sme to však neriešili cielene, že by sme si spravili prieskum trhu, vypracovali stratégiu, zaplatili kampaň… Vždy sme na to išli skôr prirodzene. Ďalej by sme rady rozšírili sortiment, hoci si uvedomujeme, že sme si nastavili latku na vyššiu úroveň a nechceme ju podliezať. Vieme, čo od seba môžeme reálne očakávať a istým spôsobom sme vo firme stále aj poddimenzovaní. Preto je pre nás proces expanzie zdĺhavejší, než by bol možno pri inej firme. Určite tam však vidíme potenciál, máme veľa nápadov na produkty, dizajny, aj spolupráce. 

Kto a kde šije Abraku?

Ajša: Máme dve materské dielne, v ktorých šijú takmer výlučne pre nás. Máme u nich už aj svoje vlastné vybavenie.

Nina: Áno, a máme ich doslova za dverami, takže keď vravíme, že Abraka vzniká lokálne, je to naozaj tak. S týmito dvomi dielňami spolupracujeme najdlhšie a dejú sa v nich tiež všetky prototypovania. Dve sú preto, lebo sa špecializujú a podľa toho im aj delíme objednávky. Niekde majú primárne technológie a skúsenosti so šitím podprseniek, inde sa zase špecializujú na legíny.

Koľko typov produktov máte vlastne teraz v ponuke? Legíny, krátke legíny, podprsenky, čelenky, termo, mikiny…?

Ajša: My to tak sezónne obmieňame. Podprseniek máme asi 4-5 typov, v lete pribúdajú turistické šortky, šortky dva v jednom, topy, tencelové tričká, tencelové šaty. 

Nina: Ono sa to nezdá, ale je toho už celkom dosť. 

A aj tak by ste chceli rozširovať produktový rad?

Nina: Ale áno, ešte by sa dalo. My sme totiž začali dosť špecificky, zamerali sme sa na úzku cieľovku. Predsalen, legíny nie sú pre každého, ani športová podprsenka. Rady by sme mali väčší záber.

Ktorý produkt je teraz najúspešnejší?

Nina: Asi to budú legíny, cez tie nás ľudia najviac poznajú. Fungujeme však dosť sezónne a v priebehu roka trendujú rôzne položky. V lete idú najviac šortky, prípadne plavky. Tento rok sme pridali novú kategóriu outdoor šortiek na behanie či turistiku, tie boli tiež celkom obľúbené. V zime termo kolekcia prevalcuje klasické legíny. 

Viete povedať, kto sú vaše zákazníčky? Alebo aj zákazníci?

Ajša: By si pozerala, koľko máme v decembri zákazníkov! V začiatkoch sme sa orientovali vyslovene na športovú komunitu. Teraz už máme veľa zákazníčok, ktoré Abraku nenosia iba na šport, ale aj ako voľnočasové oblečenie. Nosia nás teenagerky aj dámy v rokoch. Napríklad na Trnavskom rínku si minule také panie vyberali termo mikiny a ešte sa navzájom povzbudzovali, ako sa im to hodí. Bolo to veľmi milé. 

Nina: Aktuálne nás nosia športovkyne vrátane profesionálok, cez maminy, ktoré v Abrake kočíkujú, až po elegantné panie. Naozaj sa to veľmi rozšírilo. 

Mali ste už aj spoluprácu s profesionálnymi športovcami?

Ajša: Pred rokom alebo dvomi sme šili legíny na Svetový pohár v zjazdovom lyžovaní v Jasnej, takže naše legíny by pravdepodobne mali mať aj Petra Vlhová, aj Mikaela Schiffrinová,

Nina: Robili sme legíny aj pre Piešťanské čajky, čo je miestny basketbalový klub. Moja sesternica, ktorá je slovenská majsterka v behu na stredné vzdialenosti, nosí naše legíny, aj v nich preteká.

Ajša: Aj Ester Ledecká má naše legíny, to sme mali spoluprácu pre jeden český časopis. Aj Adela Banášová, aj Zuzana Hanzelová, aj keď to nie sú športovkyne. Ešte do Čiech sme robili oblečenie pre nejaké vodáčky… bude toho viac, to teraz len tak narýchlo lovíme v pamäti. 

Vyrábať v malých kolekciách je súčasťou našej filozofie.

Abraka stále vyrába v celkom malých kolekciách. Čím je to limitované? Kapacitou dielne, materiálom alebo vaším presvedčením?

Ajša: My to tak chceme robiť. Je to súčasťou našej filozofie, hoci je to ten pracnejší spôsob. Pri veľkej produkcii jednoducho vyrobíš tlačové hárky, naváľaš to tam všetko naraz, naraz sa to vystrihne a celý proces sa zrýchli tým, aký veľký je ten jednorázový objem. No my sa nechceme predzásobiť na rok, nakúpiť kvantá látky a potom mať nadvýrobu. Naozaj sme presvedčené, že chceme vyrábať toľko, koľko predáme. Takto si myslíme, že je to správne a takto sa nám to páči.

Nina: Zároveň je potom celkom efektívne do toho zasahovať. Keď zistíme, že niečo nefunguje alebo sa nám to nepredáva tak, ako by sme si predstavovali, tak vieme spraviť rýchlu zmenu, lebo fungujeme v menších sériách. 

Takže vám ani nezostávajú nepredané produkty?

Nina: Nestáva sa nám to, vieme sa prispôsobiť dopytu.

Mne sa viackrát stalo, že produkt, ktorý som si chcela kúpiť aktuálne nebol dostupný, lebo sa práve došíval.

Ajša: Párkrát sme mali s niektorými modelmi aj dlhodobejší problém, no teraz už by som povedala, že keď niečo došívame, tak je to to väčšinou doskladnené do týždňa, prípadne dvoch. Mali sme však jeden rok, bol to niektorý z “koronových”, kedy vo veľkej miere vypadli dodávatelia vlákien a tým pádom aj látok. Nevedeli nám ani povedať, kedy bude nami objednaný látkový artikel opäť dostupný. Stalo sa nám, že z mesačného došívania jedného typu legín bol nakoniec polrok. Nakoniec sme k tomu natáčali aj videá, kde sme vysvetľovali, prečo sa nám toto deje a že to nie je v našich rukách. Boli to veci, ktoré sme my ovplyvniť nevedeli, ale ktoré ovplyvňovali pohľad na nás. Veľmi nás vtedy mrzelo, že si ľudia nevedeli kúpiť veci, ktoré chceli. Zároveň si však myslím, že v tej dobe mali problémy úplne všetci. Celkovo mám pocit, že trh s látkami je aktuálne veľmi dynamický sektor. Môžeš s pletiarom rok vyvíjať jeden artikel, no po dvoch mesiacoch, čo ho máš v ponuke vypadne jeden dodávateľ recyklovaného vlákna a už ten artikel nemáš a čakáš alebo ho musíš pracne meniť. Niekto si možno povie, že robíme legíny a už len došívame a je to celé vybavené, no nie je to tak. Stále pracuješ s ľuďmi, s rôznymi dodávateľmi a vie to byť naozaj veľmi náročné. 

Nina: Zároveň tým, ako rýchlo sa sektor rozvíja, ani my nechceme zaspať na vavrínoch. Máme síce nejakú látku, ktorá funguje, ale stále vzniká niečo nové a chceš vyskúšať, či to nie je lepšie. Snažíme sa pracovať s tým najnovším, čo je k dispozícii.

Vedeli ste od začiatku, že chcete pracovať s recyklovanými materiálmi alebo to prišlo až počas práce na Abrake?

Ajša: V našich začiatkoch pred tými 6-7 rokmi sa na Slovensku o funkčných recyklovaných polyesteroch a športových úpletoch v oblečení ani nechyrovalo. 

Nina: Celkovo sa vtedy na Slovensku z hľadiska udržateľnosti a recyklácie na módu veľmi nepozeralo. 

Ajša: Vo svete áno, no tu s tým nikto nerobil. Zároveň, na začiatku sa stretávaš s obmedzenými možnosťami. Nie si schopná odobrať minimálku od svetového pletiara s najvyššou kvalitou, lebo jednoducho nie si zaujímavý partner. Takže najskôr sme sa museli dostať von z tohto začarovaného kruhu, koľko sme toho schopné odobrať, čo z toho ušiť, za akú cenu to vieme predať a ako sa dostať k tomu, čo chceme dosiahnuť. Čiže odpoveď na tvoju otázku je taká, že áno, chceli sme riešiť udržateľnosť od začiatku, no dialo sa to postupne v závislosti od toho, čo sme vedeli spraviť. To znamená, že od začiatku sme používali papierové balenia. Pracovali sme so zvyškami látok, z ktorých sme vyrábali sekundárne produkty a časť sme aj posielali jednej firme do Nemecka, ktorá z toho vyrába výplne do hračiek. Riešili sme udržateľnosť na tých urovniach, kde sme boli schopné. K recyklovaným materiálom sme sa dostali možno po polroku, vízia tam však bola od začiatku. Len chvíľu trvalo, kým sme ju pretavili do reality.

Používanie recykovaných materiálov v móde sa za ostatné roky až raketovo rozšírilo. Aký to má vplyv na dostupnosť priadzí a látok? Je už jednoduchšie sa k ním dostať alebo naopak ťažšie, lebo sa o ne zaujíma viac konkurencie?

Ajša: Je to jednoduchšie, tých artiklov je určite oveľa viac a hlavne, už to nie sú len recyklované polyestery. Máš na výber aj zaujímavé prírodné udržateľné materiály. Celkovo je už udržateľných materiálov veľmi veľa. Konkrétne my však máme veľa nárokov na materiál, ktoré vyplývajú zo špecifickosti našich produktov. Potrebujeme, aby tá látka bola príjemná, aby bol materiál dostatočne pružný, mal vhodnú gramáž, optimálnu kompresiu, aby nepresvital… Látka musí byť príjemná, musí byť odolná, aby sa neodierala. Je to jedna veľká spleť a my každoročne vyskúšame aj desať nových materiálov a každý je v niečom lepší, v inom možno horší a stále s tým pracujeme. Chceme priniesť ľuďom to najlepšie, čo sa aktuálne dá. Zároveň, keď porovnám stav spred siedmych rokov a teraz, tak áno, je to jednoduchšie, no zároveň zvýšený dopyt spôsobil aj markantný nárast cien. Keď si porovnám ceny napríklad s firmou, ktorá si dováža obyčajné látky z Turecka alebo z Číny, tak im cenovo ani náhodou nemáme šancu konkurovať. Naše materiály sú však od naozaj najkvalitnejších európskych pletiarov so storočnými tradíciami, v najvyššej kvalite, sú vyrobené z certifikovaných vlákien, takže máme osvedčenia nielen na pôvod a kvalitu vlákien, ale i na bezpečnosť nosenia týchto materiálov. A sú tým pádom aj násobne drahšie.

Takže stále platí, že recyklované materiály sú drahšie ako nerecyklované?

Ajša: Áno, aj to, ale samozrejme je za tým aj tá kvalita, aj ten zvýšený dopyt. Aj samotná technológia spracovania je drahá. 

Toto sa týka aj polyesteru? Niekde som zachytila, že vyrobiť recyklovaný polyester je jednoduchšie ako vyrobiť nový.

Ajša: Je to jednoduchšie na spotrebu energie a vody, čiže v tomto smere áno. Nielenže spracuješ odpad, ale ešte to má aj menšiu uhlíkovú stopu ako vyrobiť nový polyester. No stále je zložité to vyseparovať, napríklad oddeliť od seba vlákna v zmesovej látke alebo vyčistiť a rozdrviť fľaše. Musí to na začiaktu prejsť viacerými procesmi, kým sa dostaneš k vláknu. Na to potrebuješ stroje, ktoré treba zaplatiť. Nie je toho ešte tak veľa, že by sa to robilo hocikde a teda tie vstupné náklady na technológiu sú vysoké. 

V rámci zodpovedného nakupovania som narazila aj na radu vyberať radšej oblečenie z jedného materiálu, ako zo zmesí, lebo sa to potom ľahšie recykluje.

Ajša: Áno, ale zase z čistého polyesteru nespravíš všetko. Napríklad na legíny ti nebude dostatočne pružiť, nemá takú návratnosť do pôvodného stavu. Čiže konkrétne v týchto látkach má prímes elastanu svoje odpostatnenie..

Viete mi vysvetliť, čo konkrétne je Econyl, ktorý používate? Prípadne ďalšie značky a ochranné známky?

Ajša: Econyl sú vlákna vyrobené z vylovených rybárskych sietí a ďalších odpadov z morí a oceánov. Je to subdodávateľ recyklovaných nylonových vlákien a Econyl je jeho obchodné meno. Pod Econylom si nepredstavte len názov vlákna, je to partner, ktorý zastrešuje kompletný proces od zbierania plastového odpadu až po vyťahovanie nového vlákna. Takýchto partnerov, či organizácii, ktoré sa venujú výrobe recyklovaných vlákien, alebo ochranných známok je teraz už viac. Existuje napríklad Seaqual, tí sa venujú výrobe recklovaného polyesteru a vyrábajú ho z vyloveného plastového odpadu z morí a oceánov. Tento sa potom mieša s ďalším plastovým recyklátom a týmto spôsobom vytvárajú iný typ recyklovaných vlákien. Potom existujú aj rôzne certifikáty ako napríklad OEKO-TEX, Bluesign, alebo Global Recycling Standard, to je veľký a veľmi dôležitý certifikát udržateľnosti materiálu. 

Akú mám ako spotrebiteľka záruku, že značka, ktorá deklaruje používanie recyklovaných materiálov ich aj naozaj používa?

Ajša: Takéto certifikáty asi značky bežne nemajú vylistované na stránkach, ale ak si ich ako spotrebiteľ vypýtaš, značka by nimi mala disponovať alebo ich minimálne vie od svojich partnerov vyžiadať. Pletiari samotní majú zmluvy s dodávateľmi materiálov, my máme zase zmluvy a dodacie listy od pletiarov, takže vieme si naše látky takto dopodrobna vystopovať až po suroviny. Toto môžeš v princípe spraviť s hociktorým brandom, ktorý deklaruje, že vyrába z udržateľných materiálov. Jednoducho si vypýtaš k látkam certifikáty. Mali by byť schopní ti ich dodať.

Aj sa vám stalo, že to od vás už niekto chcel?

Ajša: Raz myslím áno, ale je to skôr ojedinelé. 

Nina: To ale neznamená, že by sa ľudia nezaujímali, práve naopak. Len nepýtajú cerfitikáty, skôr sa pýtajú, odkiaľ je látka a chcú o tom vedieť viac. Povedomie o udržateľnej móde išlo dosť hore. 

Ponúkate aj možnosť opravy odevov?

Ajša: Ponúkame. Dokonca to už išlo až do takých dimenzií, že sme dávali natláčať a prišívali sme na legíny nové nohy alebo ich prešili na šortky, keď sa niekomu napríklad po páde roztrhli na kolenách. Robíme čo je v naśich silách, aby sme dali dokopy produkt, ktorému sa niečo stalo. Doteraz sme to dokonca všetko riešili v rámci reklamácie, aj keď išlo o bežné opravy. Teraz sme to už ale rozdelili, aby v tom bol poriadok, ale aj z toho dôvodu, že pre nás nebolo dlhodobo udržateľné znášať náklady na opravu odevov, ktoré sa poškodili nie naším zavinením. Takže aktuálne okrem štandardnej reklamácie ponúkame aj platenú službu opravy artiklov poškodených pri nosení. Robíme to za symbolickú sumu 5 €. 

Nina: Tu vlastne vidno aj kvalitu materiálu, že pokiaľ ide o reklamácie, tak drvivá väčšina sa týka povoleného švu. Máme minimum sťažností na samotnú látku.

A ako sa staviate k opätovnému predaju nosených produktov?

Ajša: V tomto úplne mimo nášho pôsobenia vznikla na Facebooku skupina Abraka Bazár, ktorú pôvodne založila jedna naša vďačná zákazníčka. Keď išla na materskú, tak chcela skupinu niekomu odovzdať, tak sme si povedali, že kým sa nenájde niekto vhodnejší, budeme ju spravovať my. V skupine je aktuálne okolo 10 tisíc báb, ktoré si naše produkty navzájom posúvajú, predávajú, vymieňajú, keď niekoho niečo omrzí alebo naopak niekto hľadá produkt, ktorý už nie je dostupný. Dokonca aj prešívajú vynosené artikle a vyrábajú si z toho gumičky a podobne. Je to naozaj brutálna skupina, ktorá dáva našim produktom ďalší život. Je skvelé, že vec, ktorú už naďalej nepoužívaš vieš posunúť niekomu ďalšiemu. Tento aspekt udržateľnosti nás tiež veľmi teší a je úžasné pozorovať tú komunitu.

Hlavné je držať si pozitívny pohľad na svet.

Vzory, ktoré používate, si vymýšľate sami?

Nina:  Čo sa týka prvotných nápadov, to sa deje vždy viac-menej všetko u nás. Jednoduchšie dizajny si tvoríme my. Na komplexné zadania však už oslovujeme konkrétnych ilustrátorov, s ktorými nápady realizujeme. 

Ajša: Máme aktuálne takých troch-štyroch grafikov a ilustrátorov, s ktorými rady robíme. Už poznáme ich štýl, takźe si vieme vždy vybrať toho vhodného na konkrétnu predstavu, ktorú máme. Mnoho jednoduchších dizajnov si však robíme aj sami. Napríklad spoluprácu s FitShakerom sme robili priamo my. Na začiatku sme robili vlastne skoro všetko iba my. No tie prepracovanejšie veci, napríklad ilustrovanú báseň Marína, tak to sme robili s ilustrátorom. 

Zapájate sa do kreatívneho procesu všetci alebo je to vyslovene niekoho doména?

Ajša: Zapájame sa všetci. Počas roka zbierame inšpiráciu, niekedy to môźe byť aj iba hrnček s peknou farebnou kombináciou alebo poster, ktorý niekde zahliadneš. Potom máme obdobia v roku, kedy sa vyslovene venujeme tvorbe nových produktov a vtedy si všetky tieto nápady dáme dokopy a snažíme sa ich transformovať do kolekcií. Tie sa zároveň snažíme tvoriť kapsulovo, takže vyberáme jednofarebky a tie párujeme s dizajnami, aby si to aj zákazníčky vedeli nakombinovať do zaujímavých outfitov.

Nina: Do tohto procesu zapájame aj komunitu, napríklad skrz Abraka Bazár. Občas tam spravíme anketu, snažíme sa reflektovať aj to, čo si zákazníci želajú.

Nakoľko vás ovplyvňuje spätná väzba od zákazníčok? 

Ajša: Pracujeme s ňou, no zároveň si v tom stále musíme držať sedliacky rozum. Veľakrát sa nám stalo pri vyberaní farebnosti, že sme sa popálili. Predsalen je iné, keď vidíš farbu na centimetri štvorcovom vzorky a keď ju máš aplikovanú na veľkú plochu hotového výrobku. Takže áno, rady sa necháme inšpirovať, no zároveň musíme vždy v rámci nášho know-how zvážiť, či by si ten produkt zákazníci aj reálne kúpili. Je veľa dizajnov, ktoré by zniesli podprsenky a plavky, ale na legínach už by to nefungovalo.

Vždy sa snažíte prísť s dizajnom, ktorý viete aplikovať na všetky produkty?

Ajša: Nemusia byť na všetky, napríklad plavky mávajú častokrát dizajny, ktoré nevieme aplikovať na legínach. Legíny sú všeobecne asi najťažší nosič, lebo sú najväčšie. Mali sme už aj ustrelené modely, napríklad banány. Pri tých však vieme, že si ich baby obliekajú väčšinou do fitka. Potom sú tu však aj legíny, ktoré chceš nosiť na voľný čas, ísť v nich do kaviarne alebo aj do práce a nechceš vyslovene jednofarebné. Vtedy fungujú tie tlmenejšie modely alebo modely, ktoré majú len jednu nohu s potlačou. 

Nakoľko vás ovplyvňujú trendy? Sledujete aké farby sú teraz v kurze?

Nina: Nestojíme a nepadáme na tom, ale určite sa to snažíme navnímať.

Ajša: Pravda je, že aj nám sa rokmi mení vkus. Raz vyberieme na plavky cyklaménovú, rok na to už sa nám viac páči tlmená zelená alebo béžová. A ja si myslím, že toto bude podvedomé navnímavanie trendov. Na opakujúcich jednofarebkách vidíme, ako sa každý rok ľuďom mení vkus.

Kde na toto všetko čerpáte energiu?

Ajša: Každý má svoje záľuby, ktorým sa venuje a ktorými sa nabíja. Myslím, že tak to mám aj ja, aj Ninka, aj Ivo. Športujeme, chodíme von, obklopujeme sa pozitívnymi ľuďmi, cestujeme. 

Nina: Teraz sme našli opätovne cestu k basketbalu.

Ajša: Áno, chodievame si opäť zahrať s takou našou “guláš” partiou, to nás vždy namotivuje. 

Nina: Aj so dobijeme, aj nás to dobije.

Ajša: A hlavné je držať si pozitívny pohľad na svet. Stane sa, že má človek blbý týždeň, ale vždy sa navzájom nejak potiahneme a treba sa jednoducho vedieť nad veci povzniesť a pousmiať sa nad situáciou. Život prináša všeličo.

Mali ste už taký moment, kedy ste sa na to chceli vykašľať?

Ajša: Všetkým trom naraz sa nám to ešte nestalo. Ale cítiť, že miestami jednoducho niekto potrebuje trochu povzbudiť, nakopnúť. Vtedy je super, že je nás tu viac a že to dokážeme spraviť. Niekedy vie byť tá práca náročnejšia, je toho veľa, potom sú obdobia, kedy je toho menej. Niekedy je to zaujímavejšie, inokedy monotónnejšie a treba to jednoducho striedať, aby bol človek v práci stále jarý.

Čo by ste teraz spätne riešili s Abrakou inak?

Ajša: Ja si myslím, že nemáme nič také konkrétne, čo by sme vypichli, čo by sme zapríčinili svojou nepozornosťou a chceli by sme to inak. Problémy boli skôr spôsobené externými faktormi, ako sme už spomínali. Jednoducho nastala situácia a my sme sa jej mohli len prispôsobiť a flexibilne reagovať. Čiže netvrdím, že by sme vždy všetko riešili dokonale, no nemyslím si, že by som v ktoromkoľvek kroku mala viac rozumu na to, aby som to spravila inak. 

Nina: To si pekne povedala. Tiež si nemyslím, že tam bol nejaký moment, za ktorý by som sa hanbila. Tým, že sme nemali v tomto odbore žiadnu predošlú skúsenosť, tak ja by som nepovedala, že to bolo o to ťažšie, ale že bol celý proces o to zaujímavejší. Tým, ako sme prechádzali jednotlivými krokmi sme rástli aj my, aj značka. 

Máte odporúčanie na niečo kultúrne, čo by ste odporučili čitateľom?

Nina: Ja sa veľmi teším, keď mi vznikne čas na niečo takéto a podarilo sa mi nedávno dostať do divadla na predstavenie o Jarovi Filipovi. Hrajú ho v Trnavskom divadle a je to veľmi zaujímavá inscenácia. Celý čas sa tam stretávaš s 8 hercami, ktorí vlastne súbežne hrajú tú istú postavu. Takže toto určite odporúčam. Potom mám aj jeden knižný tip, ktorý je aktuálny aj vzhľadom na spoločenskú a politickú situáciu. Mám rozčítané spomienky amerického diplomata, ktorý bol na Slovensku na začiatku 90tych rokov. Ja osobne si na tú dobu nepamätám, keďže ma vtedy trápili úplne iné veci, no veľa je tam toho podobného s aktuálnym dianím a teraz sa k tomu vraciam. Kniha sa volá Slovensko 1990 – 1993. 

Ajša: Ja som teraz mala obdobie, kedy som sa hlavne snažila si oddýchnuť. Keď už mám, povedzme, že polhodinu denne pre seba, nechcem sa za ten čas opäť do niečoho pozerať, lebo to robím celý deň. Takže sme po Novom roku boli na jednej pracovno-dovolenkovej ceste v zahraničí, kde som sa inšpirovala inými kultúrami a iným životným tempom.

Značku športového oblečenia Abraka vymysleli Ajša a Nina, dve kamarátky, ktoré to spolu ťahajú už od detských čias. Pätnásť rokov sa profesionálne venovali basketbalu, hrali aj najvyššiu slovenskú ligu a hoci pochádzajú z Banskej Bystrice, obe sa neskôr stretli v Piešťanoch. Plné elánu začali uvažovať nad spoločnou kreatívnou aktivitou a dospeli k potrebe vyrobiť si vlastnú podprsenku, ktorá by bola v niečom iná, ako tie isté tri dizajny, ktoré nosili všetky. Začali navštevovať kurzy šitia a strihov, aby pochopili, ako taký funkčný kúsok oblečenia vôbec vzniká. Do toho pribudol tretí člen, Ivo, ktorý priniesol nadhľad a technické zručnosti vyštudovaného architekta. Tak vznikla Abraka, ktorá vo svojom názve nenápadne odkazuje na produkt, ktorým to celé vzniklo – bra.

Aké materiály používajú?

  • priadze a látky z recyklovaných PET fliaš
    z regenerovaných rybárskych sietí a textilných zvyškov z vlákna ECONYL®
  • látky s cer­ti­fi­ká­tom OEKO-TEX® | STAN­DARD 100 a Bluesign® .
  • jed­ny le­gíny Abraka očis­tia prí­rodu o pri­bližne 12 plas­to­vých fliaš, ktoré by inak prav­de­po­dobne skon­čili na sk­ládke alebo v oceáne.

ABRAKU založili:

  • Andrea Palowska: Co-founder, Online content poster, Copywriter, Social media scroller and cooperation creator, Funmaker, Active Tester, Product developer
  • Nina Kubalová: Co-founder, Customer service manager, Order processing master, Inventory and stock keeper, Quality control, Product developer
  • Ivo Sedlák: Co-founder, Designnmaker, Decisionmaker, Troublemaker, Webmaster, Product developer, Not Tester yet
Stále málo? Ďalšie články nájdeš tu:

Mohlo by vás zaujímať

Vyznáte sa v udržateľných produktoch?

Udržateľnosť v odevnom priemysle sa za ostatné roky dostala z úzadia do centra pozornosti. Na výber máme neporovnateľne viac možností. Recyklované materiály, organické materiály, zodpovedné zdroje a k tomu množstvo certifikátov a ochranných známok. Zorientovať sa v nich však vôbec nemusí byť ľahké. Prinášame vám preto prehľad najčastejších výrazov, s ktorými sa môžete pri nákupe stretnúť.

Čítať viac

mini in: YOGINESS

YOGINESS patrí medzi obľúbené značky oblečenia a doplnkov pre ženy (nielen) na šport. Značku v roku 2016 založili Jaroslava a Kristína, ktoré oblečenie navrhujú, venujú sa marketingu aj tvorbe obsahu na sociálne siete vrátane fotiek a videí.

Čítať viac

mini in: SO.SLOW

Vôňa. Efemérny zmyslový vnem, ktorý nám v sekunde dokáže navodiť pocit domova či vyvolať spomienku z detských čias. Sviečky, vydymovadlá, vonné tyčinky a najnovšie aj izbové vône vyrába Kristína Mikulajová pod značkou SO.SLOW od roku 2020.

Čítať viac