Lampy nuuk som prvýkrát zaregistrovala na našom vianočnom Urban Markete v tržnici minulý rok. A bola to láska na prvý pohľad! Minimalistické a zároveň hravé lampy vyrábajú Viktória a Ondrej Prostredníkovci, ktorých som navštívila v ich ateliéri a showroome na Grősslingovej ulici. Ako sa vlastne dostali k výrobe a dizajnovaniu vlastných lámp? Čo všetko to obnáša a aké náročné je vyladiť tento proces pre ľudí bez dizajnérskeho či technického zázemia? Príbeh Viki a Ondra v mnohom vypovedá o tom, že nikdy nie je neskoro pustiť sa do niečoho nového a aj nevinný koníček môže viesť k niečomu väčšiemu.
Vyrábať opäť len misky a poháre mi prišlo nudné.
Čo vás priviedlo k výrobe lámp?
Viktória: Začalo to tým, že ja som mala potrebu tvoriť niečo rukami, nielen sedieť za počítačom. Hľadanie nového hobby ma priviedlo na kurz keramiky. Celkom ma to bavilo, no navštevovať takýto kurz dlhodobo bolo pre mňa náročné, potrebovala som väčšiu flexibilitu. Ako odpoveď sa logicky ponúkla tvorba doma, mimo kurzu. Keramika však nie je práve najvhodnejší materiál na domáce tvorenie, je náročná na priestor, zariadenie, je z nej veľa neporiadku… Hľadala som teda alternatívu a narazila som na materiál jesmonite. Páčilo sa mi, že ho na rozdiel od keramiky netreba vypekať, výrobok sa iba odleje a nechá stuhnúť. Najskôr som odlievala iba jednoduché tvary, no celkom rýchlo som dospela k nápadu odliať lampu. Už si ale nie som istá, čo bol ten prvotný impulz. Možno som videla na internete fotku lampy, ktorá sa mi páčila a povedala som si, že by sa to dalo vyrobiť aj z tohto materiálu. Bolo to približne v čase, kedy sme si zariaďovali nový byt a práve sme sa zaoberali doplnkami vrátane svietidiel. Nebolo jednoduché nájsť také, ktoré by sa nám páčili.
Ondrej: Teba aj tak nejak hnevalo, že všetci robili len mištičky, poháriky a ty si chcela prísť aj s niečím originálnejším.
Viktória: Áno, mala som chuť vyrábať niečo kreatívnejšie, niečo, čo tu ešte nie je a čo by som si aj sama navrhla. Vyrábať opäť len misky a poháre mi prišlo nudné.
Lampa nie je len dekoračný, ale aj úžitkový produkt, ktorý musí spĺňať aj konkrétne nároky na bezpečnosť. Mali ste technické, prípadne dizajnérske zázemie?
Ondrej: Do sveta svietidiel sme sa začali ponárať až pri týchto výrobných začiatkoch. Ani jeden z nás nie je produktový dizajnér, ani elektrikár. Ani sme netušili, že je relatívne jednoduché získať všetky komponenty, z ktorých sa svietidlo skladá. Až za jazdy sme sa naučili, aké súčiastky vlastne potrebujeme.
Viktória: O to náročnejšie bolo dopracovať sa k finálnej verzii lampy. Už len samotné dizajnovanie tvaru bolo komplikované, keďže sme neboli zbehlí v žiadnom 3D programe, v ktorom by sme si ju vedeli namodelovať. Nevedeli sme, ako presne funguje elektrina v spotrebičoch. Veľa sme teda na začiatku študovali, aby sme to dokázali urobiť správne.
Ondrej: Prvá lampa, ktorú sme vyrobili, vznikla tak, že sme ju odliali do fľaše od šampónu. Na žiarovku som naletoval tie dva kábliky a natvrdo sme to tam celé aj s tou žiarovkou zaliali. A to bola naša prvá lampa. (smiech)
Z akých zdrojov ste čerpali potrebné informácie?
Ondrej: Čo sa elektroinštalácie týka, nejaké základy som mal. Letovať ma naučil otec, aj som sa s takýmito vecami vždy rád hral. Výzva bola skôr v tom, ako postaviť svietidlo bezpečne. Tu sme veľa hľadali na internete, pozerali videá na Youtube, čítali články. Viki k tomu kúpila aj veľmi peknú knihu Electric circuits. Tam sú rozrezané prakticky všetky elektrické komponenty, z ktorých sa skladá náš svet.
Viktória: Ešte sme k tomu kontaktovali našich známych, ktorí poznajú elektrikárov a s nimi sme to konzultovali. Nie všetko sa dá nájsť na internete a potrebovali sme aj niekoho, kto sa do toho reálne vyzná. Takže sme nakoniec mali aj sedenie s kamarátom kamaráta, ktorý je elektrikár a vysvetlil nám množstvo vecí.
Aký dlhý bol proces od prvého návrhu k finálnemu modelu?
Ondrej: Kým sme sa dopracovali k aktuálnemu modelu, trvalo to asi rok. No ten mal tiež ešte viac iterácií, takže ubehlo ešte asi ďalšieho polroka, kým sme naozaj mali finálnu verziu. Tú sme si potom dali aj certifikovať.
Viktória: Certifikácia bola druhý najzložitejší proces hneď po samotnom dizajnovaní. Keďže je to elektrický spotrebič, potrebovali sme preň získať Certifikát bezpečnosti (značka CE). Lampu sme posielali do Technického inštitútu v Piešťanoch, kde ju v laboratórnych podmienkach študovali, či spĺňa bezpečnostné štandardy. Bez toho sme ju nemohli predávať. Komplikované na tom bolo to množstvo dokumentov, ktoré sme im museli dodať. Opäť to bolo pre nás niečo úplne nové. Pripraviť návod na použitie, technické nákresy elektrických obvodov a pod. Všetky majú svoje náležitosti, ktoré sme, samozrejme, nepoznali.
Toto všetko ste pripravovali vy sami?
Ondrej: Mali sme firmu, ktorá nám poskytla informácie, čo všetko k certifikácii potrebujeme. Samotné tie výstupy vrátane technických nákresov sme však už pripravovali my sami.
Viktória: V niektorých prípadoch sme sa jednoducho inšpirovali existujúcimi vecami. Kvôli návodu na použitie sme si kúpili lampu, aby sme mali zdroj, čo všetko tam vlastne má byť a ako by mali vyzerať nákresy. Nakoniec sme to zvládli a teda naše lampy majú značku CE, spĺňajú európske nároky na bezpečnosť.
Ako máte medzi sebou rozdelené úlohy? Pripravujete si vlastnoručne aj všetky grafické výstupy, vrátane loga?
Viktória: Áno, celý nuuk sme iba my dvaja. Ondro je hlavný elektrikár firmy, ja lampy odlievam a starám sa tiež o komunikáciu na Instagrame. Kreatíve, vrátane vymýšľania dizajnov sa venujeme spoločne.
Ondrej: Viki má starosti ešte aj obchod a komunikáciu so zákazníkmi.
Vedeli ste od prvého momentu, ako ste začali riešiť lampy, že by z toho raz mohol byť biznis?
Viktória: Nie, na začiatku to naozaj bol iba koníček. No ja som svoje výtvory vešala na Instagram, zároveň lampy videli kamaráti, ktorí k nám prišli na návštevu a začali sme tak dostávať spätnú väzbu. Pýtali sa nás, či by sme také vyrobili aj im. Tak sme si povedali, ze to skúsime. Keď sme sa nakoniec dopracovali k lampe, ako ju poznáte teraz a zavesili sme ju online s ponukou na predaj, prvé objednávky prišli takmer okamžite.
Podržali nás ľudia, ktorým sa naše lampy páčia.
Povedzte mi viac o materiáli jesmonite, z ktorého sú vaše lampy vyrobené.
Viktória: Hlavný rozdiel oproti keramike je ten, že to nie je hlina, ale eko živica. Sú to dve zložky – tekutina a prášok, ktoré keď zmiešaš, udeje sa chemická reakcia, a tá spôsobí, že to potom stuhne. Je to úplne niečo iné, ako keramika. Inak sa s tým aj robí, nedá sa to tvarovať v ruke, musíš mať formu, do ktorej to odleješ. Takže ako prvú si musíš vyrobiť formu. To bola inak ďalšia celkom zložitá časť našej cesty, vytvorenie silikónovej formy na lampu.
Takže okrem jesmonitu si sa musela naučiť pracovať aj so silikónom ako ďalším materiálom…
Viktória: Áno, veľmi veľa peňazí sme minuli na silikón.
Ondrej: To bolo tvrdé učenie sa.
Viktória: Po prvých pokusoch s odlievaním šampónových fliaš sme si dali spraviť 3D model, ktorý sme vytlačili na 3D tlačiarni a ten sme odliali silikónom, aby nám vo výsledku vznikla silikónová forma.
Ondrej: Malo to však nedokonalosti. Keď vytlačíš 3D model, tak má na sebe vrúbky, je vrstvený. Potrebovali sme ho vyhladiť, lebo silikón ti nič nedaruje, dokonale odkopíruje každú aj najdrobnejšiu nedokonalosť. Robili sme teda nie jednu, ale stále nové a nové formy, ktoré sme postupne zdokonaľovali, až sme sa dopracovali k takej, ktorá by nám vyhovovala.
Stále sa bavíme o horizonte toho cca jedného roka?
Ondrej: Nie, rok nám to trvalo, kým sme sa dopracovali k lampe, s ktorou sme boli spokojní natoľko, aby sme ju mohli predávať. Naďalej sme však pracovali na zdokonalení výrobného procesu, aby to šlo všetko ľahšie.
Viktória: Silikón kopíruje každú chybičku a 3D tlač má vždy chyby. Navyše silikón sa dostane všade. Neraz sa nám stalo, že sme pri výrobe niečo zle utesnili a silikón nám začal z modelu vytekať.
Ondrej: Navyše silikón v takýchto prípadoch nevieš zrecyklovať, môžeš iba počkať, kým to stuhne, celý ho zoškrabať, vyhodiť a začať odznova. To boli tie momenty, kedy sme to viackrát chceli zabaliť.
Čo vás v týchto ťažkých momentoch nakoniec primälo pokračovať?
Ondrej: Ja by som povedal, že nás podržali ľudia, ktorí nám hovorili, že sa im tie lampy páčia.
Viktória: Učite áno, ja bývam dodnes tak príjemne prekvapená, keď mi cudzí človek povie, že si chce kúpiť našu lampu.
Ondrej: Určite však zavážilo aj to, že už tam v tomto bode bola aj výraznejšia časová a finančná investícia. Zároveň to nebol náš prvý podnikateľský projekt, skúšali sme rôzne veci už v minulosti. Dospel som preto k záveru, že keď raz vymyslíš alebo vyrobíš niečo, čo sa ľuďom páči, tak to je veľká vec. Nedeje sa to tak často, ako by si človek mohol myslieť. Preto keď už raz na takéto niečo narazíš, treba sa toho držať.
Viktória: Ja som nadobudla silný pocit, že s tým musíme pokračovať, keď sme boli prvýkrát lampu osobne predávať na verejnom podujatí. Bolo to v rámci minuloročného Urban Marketu a niektorí ľudia tam až híkali, aké krásne lampy.
Ondrej: Vďaka Urban Marketu nás aj spoznalo veľa ľudí. Hlavne tohtoročná jarná edícia bola pre nás zatiaľ najlepšia, čo sa týka predajných akcií, na ktorých sme sa zúčastnili.
Koľko trvá vyrobiť jednu lampu?
Viktória: Odlievanie netrvá dlho, no potom je tam schnutie, brúsenie, ochranný náter, ďalšie schnutie…
Ondrej: Aj so zapájaním elektriny to sú aspoň dva-tri dni.
V princípe polovicu lampy tvorí žiarovka. Ako ste ju vyberali?
Viktória: Tú sme tiež dlho hľadali. Prešli sme asi všetky obchody so svietidlami v Bratislave.
Ondrej: Náš koncept bol založený na veľkej žiarovke a takých naozaj nie je veľa. Do toho prišli ďalšie drobnosti, napríklad nám vadilo, že niektoré žiarovky, ktoré by nám inak aj vyhovovali, mali na spodku logo firmy alebo certifikačnú značku.
Viktória: Nakoniec sa nám ale v jednom obchodíku podarilo naraziť na túto “našu” žiarovku. Nebola lacná, samotná žiarovka stojí 60 €. Keďže sme potrebovali riešiť väčší odber, oslovili sme slovenského distribútora a nakoniec priamo výrobcu, ktorým je britská firma Tala.
Ondrej: Okrem samotnej žiarovky sa nám zapáčilo aj to, že Tala je skôr butiková firma, nevyrábajú veľa žiaroviek. Pri vývoji žiaroviek sa veľa zaoberajú teplotou a farbou svetla, aké spektrum je pre užívateľov najpríjemnejšie a najzdravšie. Konkrétna žiarovka, ktorú používame my, je jedinečná v tom, že je stmievateľná a zároveň v závislosti od nastavenej intenzity svetla mení aj farbu od veľmi teplej po studenšiu.
Viktória: S touto funkciou sme naozaj našli iba túto jedinú žiarovku.
Mňa samú prekvapilo ako intenzívne svieti, keď je na najsilnejšom nastavení, prakticky nahradí aj veľké svietidlo.
Viktória: Áno, to je tiež jej veľké plus.
Ondrej: Ešte sa nám páčilo aj to, že Tala je, podobne ako my, malá firma. Teda, sú podstatné väčší ako my, ale stále je to na pomery sveta svietidiel malá firmička s príbehom.
Nie všetko sa dá nájsť v Európe, tak jednoducho funguje náš svet.
Je pre vás dôležité, aby veci, s ktorými pracujete, mali príbeh?
Viktória: Áno, určite. Hlavne sa vyhýbame produktom z veľkovýroby. Je to aj o našom osobnom presvedčení, ako aj o tom, aby nám to v nuuk dávalo zmysel. Mať značku, ktorá je postavená na nás dvoch, na ručnej práci a používať komponenty z veľkovýroby? To by vôbec nesedelo. Takto to dokopy vypovedá o tom, čo chceme prezentovať. Lokálny dizajn a pomalšia výroba, žiadna fast fashion, alebo ako to nazvať, vo svete interiérových doplnkov.
Ondrej: Žiadna fast furniture! Ono naozaj, aj pokiaľ ide o ďalšie komponenty v lampách, snažili sme sa nájsť čo najviac takých, ktoré sú vyrábané lokálne v Európe. Napríklad nami používané káble sú vyrábané v Taliansku. No treba aj úprimne povedať, že nie všetko sa dá nájsť v Európe. Tak jednoducho funguje svet, v ktorom žijeme. Takže plastové objímky sú z Číny, pri nich sme alternatívu nenašli. Ja by som sa veľmi potešil v Európe vyrábanému stmievaču. To sa nám tiež, bohužiaľ, zatiaľ nepodarilo. Nie že by vôbec neboli, ale ten jeden, na ktorý sme narazili fungoval katastrofálne. A to tiež nie je cesta.
Skúšali ste za týmto účelom aj zisťovať, z akých komponentov sú poskladané iné lampy?
Ondrej: Áno, ale našli sme opäť len čínske komponenty. Bola to však super škola, spôsob ako zistiť, z čoho a ako sú lampy poskladané. Keď riešiš certifikáciu, sú tam rôzne pravidlá. Napríklad ako musí byť kábel pripevnený o lampu, aby keď oň zavadíš, si nevytrhla kábel z lampy a neobnažila kabeláž, ale naopak, aby radšej tá lampa spadla alebo aby sa uvoľnil kábel zo zásuvky. Tých spôsobov, ako toto docieliť je viacero a potrebuješ zvoliť taký, ktorý bude fungovať s dizajnom tvojej lampy. V tomto ohľade tiež vzniklo viacero iterácií, kým sme našli taký, ktorý fungoval s naším dizajnom.
Viktória: Keď o tom teraz rozprávame, tak som dospela k záveru, že u nás bol ten kreatívny proces viac technického ako umeleckého charakteru.
Ondrej: Áno, bol, ale teraz už máme technickú časť za sebou a môžeme sa venovať viac umeleckým aspektom, napríklad potenciálnym spoluprácam.
Z toho, čo hovoríte, ste veľa vecí museli najskôr vypátrať a vidím na vás, ako vás to bavilo. Nezačína vás to teraz už naopak trochu nudiť, keď to máte vyriešené/vymyslené?
Viktória: Ja som aj rada, že už je to vymyslené, lebo veľakrát sme sa dostali do slepej uličky, kedy sme si mysleli, že sa to jednoducho nedá. Neexistuje taký kompotent, aký potrebujeme, alebo sa to nedá urobiť. Potom, samozrejme, sme sa zase nadýchli a išli znova pátrať a všetko sa dá, keď človek chce. No som rada, že toto máme v princípe za sebou.
Ondrej: My si to však aj naďalej otvárame. Teraz vyrábame v princípe stolné lampy, ale máme už plány robiť ďalšie typy, nástenné alebo stropné svietidlá. Tie skrývajú ďalšie obdobné otázky na vyriešenie.
To už si trochu načrtol do mojej ďalšej otázky, ktorá sa týka vašich ďalších plánov. Takže chcete rozšíriť ponuku o ďalšie typy lámp?
Viktória: Áno, určite. Chceme vyrábať aj nový typ stolnej lampy v inom tvare, na tom teraz pracujeme. Rada by som to stihla ešte do zimného Urbanu, ale uvidíme, či sa to podarí. Potom nástenné, stropné svietidlo… Chcem aj pracovať s ďalšími materiálmi. Fascinuje ma 3D tlač, aj sa mi páči, že v dnešnej dobe je už veľa bio filamentov, čo sú náplne do 3D tlačiarní. Samotný proces, že niečo, čo si v počítači vymodeluješ v 3D programe ti nejaký stroj vytlačí ako presnú kópiu toho, čo si vymyslela, je pre mňa fascinujúci.
Znie to celé veľmi hravo.
Ondrej: Je to také dospelácke LEGO. Nemáš návod a vlastne nemáš ani tie diely, ale vieš, čo chceš postaviť.
Viktória: A dostaneš sa k tomu, ale až po roku.
Aký je pocit, keď po takej dlhej dobe hľadania a skúšania naozaj držíš hotový produkt v rukách?
Viktória: Úžasný a zároveň stále taký neuveriteľný. Ja som ako dieťa nechodila na kreatívne krúžky, takže som nemala skúsenosť s tým, že niečo vymyslíš, vyrobíš a nakoniec držíš v rukách také, ako si si na začiatku predstavila. Je v tom pre mňa určite silný pocit zadostiučinenia.
Povedzte mi ešte niečo k spomínaným chystaným spoluprácam…
Viktória: Uvažovali sme, ako ďalej lampy rozvinúť, pridam im na zaujímavosti. Pripravujeme teda zopár spoluprác s umelcami, ktoré odtajníme čoskoro. Môžem však povedať, ide o rozšírenie myšlienky, ktorú nám vlastne vnukli naši zákazníci. Mnoho ľudí naše lampy komentovalo tak, že to nie je len lampa, ale aj dizajnérsky kúsok do domácnosti, ktorý je sám o sebe pekný, ani nemusí svietiť. Spojenie s umelcami, ktoré chystáme, rozvíja túto myšlienku, že nejde iba o praktické svietidlo, ale aj o dekoračný kúsok.
Výrobok musí vydržať dostatočne dlho na to, aby splatil svoj ekologický dlh.
Ešte naspäť k jesmonitu. Komunikujete, že tento materiál je ekologický. V čom to spočíva?
Viktória: Samotný výrobca jesmonitu deklaruje, že ide o materiál nezávadný pre vodu, je recyklovaný, keďže ho vyrábajú zo stavebného odpadu. Nešpecifikujú akého presne, predpokladám, že v tom spočíva ich know-how. Tá nezávadnosť pre vodu znamená, že keď narábaš s materiálom a čistíš svoje pomôcky, tak nevypúšťaš do odpadových vôd nič závadné.
Z nášho rozhovoru mám pocit, že udržateľnosť a environmentálna zodpovednosť sú pre vás dôležité, je to tak?
Viktória: Mňa aj Ondra udržateľnosť máta už dlho, nepáči sa nám, v akom neudržateľnom svete dnes žijeme. Určite by sme nevyrábali niečo, čo nie je ani trochu udržateľné, z plastu, ktorý sa nedá recyklovať alebo z nekvalitných komponentov.
Ondrej: Môj pohľad na udržateľnosť pri doplnkoch do domácnosti spočíva v tom, že nezáleží až tak na tom, z akého materiálu sú vyrobené. Dôležité je, ako dlho tá vec vydrží funkčná a ako dlho si ju aj ty necháš a bude pre teba stále dizajnovo aktuálnou. To je tiež dôvod, prečo sa snažíme veci tvoriť nie na základe nejakého trendu, ale také, ktoré – dúfame – dokážu obstáť test času a nevyhodíš ich po piatich rokoch, lebo sa ti už nebudú zdať dostatočne in. Zároveň výrobok musí vydržať aj kvalitatívne dostatočne dlho na to, aby splatil svoj ekologický dlh.
Viktória: To je ďalšia výhoda jesmonitu, je brutálne odolný a veľa vydrží. Aj nami používané žiarovky majú podľa výrobcu vydržať vyše desať rokov.
Uvažujete nad udržateľnosťou aj vy sami pri nákupoch?
Viktória: Jasné, u mňa to začalo, neprekvapivo, oblečením. Samozrejme, nevlastním všetko iba od udržateľných značiek, no snažím sa ich aspoň preferovať. Páči sa mi, že sa lokálna výroba dostáva stále viac do popredia, že máme stále viac slovenských značiek, ktoré aj vyrábajú na Slovensku. Ten výber sa stále zväčšuje a to je len dobre. Druhá vec po oblečení, ktorú riešim, je jedlo. Dlhšie som bola vegánkou z etických dôvodov, inšpiroval ma k tomu film Cowspiracy. Posledné roky som však už viac vegetariánka.
Ondrej: Ja totiž furt nosím domov syry a Viki nevie odolať. Ale zase ja jem oveľa menej mäsa odkedy sme spolu, takže sa to vybalansovalo.
Viktória: Inak, na poli jedla máme veľmi radi Dreamfarm, tí sú skvelí. Radi podporujeme lokálnu, slovenskú zeleninu, ktorá za nami necestovala cez pol sveta.
Ondrej: Celkovo je však pre mňa udržateľnosť o tom kupovať menej. Krotiť konzumné vášne. Dnes je veľmi jednoduché tomu podľahnúť, niečo si kúpiť. Vo mne sa to tiež deje, náhly pocit, že niečo potrebujem. Keď tomu však dám pár dní čas, väčšinou zistím, že mi to vlastne netreba. Potom sú, samozrejme, veci, pri ktorých sa ten pocit pravidelne vracia, vtedy už tomu dám šancu. No snažím sa vždy neísť po prvom impulze.
Viktória: Aj čo sa týka našich lámp, veľa ľudí ich komentovalo, že sú drahé. Áno, sú, lebo majú reálne takú hodnotu, no má to aj ďalšiu rovinu. Ja som rada, že si človek možno trikrát rozmyslí, či si lampu kúpi. Potom má k nej iný vzťah, nezahodí ju po pár použitiach, ani neodloží niekam na spodok skrine a nejde po ďalšej. Cena donúti človeka si premyslieť, či danú vec naozaj chce a potrebuje. Boli by sme, samozrejme, radi, kedy si naše lampy vedelo dovoliť čo najviac ľudí, no zároveň sme radi, že to nie je spotrebná vec, ktorú si kupujú na kvantá a potom končí po pár použitiach na smetisku.
Odporučte nám ešte na záver nejakú knihu, film, skladbu… jednoducho niečo, čo vás v poslednej dobe zaujalo.
Viktória: Zaujala ma teraz kniha Osudy ľudských spoločností. Je to skôr faktografická kniha, autor tam píše o tom, prečo dnešný svet vyzerá tak, ako vyzerá. Prečo Európa a Amerika sú rozvinutejšie, prečo Európania kolonizovali Ameriku, Austráliu, Afriku, prečo to nedopadlo naopak a nekolonizovali Indiáni Európu.
Ondrej: Ja mám knižku s podobnou tematikou ako Viki. Volá sa Ako naozaj funguje svet a napísal ju český vedec žijúci v Amerike Václav Smil. Je to okrem iného celkom silný reality check týkajúci sa schopnosti ľudstva vysporiadať sa s klimatickou krízou. Nehovorí, že je to nemožné, ale že je to omnoho komplikovanejšie, ako si predstavujeme.
Ako sa to začalo…
Viktória a Ondrej tvoria pár v živote súkromnom aj profesionálnom. V práci sa primárne venujú webdizajnu a webdevelopmentu. Viki navyše študovala Film and Media studies v Dánsku. Videoprodukcii sa venovala aj po škole. „K lampám ma sčasti priviedol fakt, že v rámci filmárčiny som už tak trochu vyhorela. Hľadala som niečo nové a iné.“ Ešte pred lampami sa však Viki s Ondrejom venovali projektu Thrift, ktorý bol u nás tak trochu predvojom znamejšieho Vinted. „V tej dobe sme však obaja mali iné joby a nemohli sme sa tomuto projektu venovať naplno. V momente, ako k nám prišiel Vinted bolo jasné, že tomuto nedokážeme konkurovať.“ Všetko zlé je však na niečo dobré a dnes Viki s Ondrejom vedú rozvíjajúcu sa značku dizajnérskych, ručne odlievaných svietidiel nuuk. Samotný názov sa tiež spája s Viktóriiným pobytom v Dánsku. Nuuk je hlavné mesto Grónska, ktoré spadá pod Dánske kráľovstvo. Zároveň, kde inde potrebujú kvalitné svietidlo ak nie na mieste, kde je polovicu roka tma?
Lampy Nuuk sú ručne vyrábané lampy s jedinečným charakterom a osobnosťou. Sú vyrobené tak, aby predstavovali konverzačný kúsok a ústredný bod v priestore. Vyrobené s láskou a trvalo udržateľným prístupom.
Kde kúpite lampy Nuuk?
- slávica (Bratislava, SK)
- Shop Up Stories (Praha, CZ)
- www.nuuklamps.com
