Keramickú značku tjorni ste na Urban Markete mohli po prvýkrát stretnúť na minuloročnej zimnej edícii. Stojí za ňou Michaela Štefanidesová, ktorá sa remeslu za ostatných päť rokov priučila v ÚĽUVe. Dnes už podľa vlastných slov osobne navrhuje, vyrába, fotí, balí aj posiela výrobky pod svojou vlastnou značkou. Podporu má v manželovi Jurajovi a medzi plánmi do búducna sa nachádza aj rozšírenie keramickej výroby o módnu zložku. Už teraz sme zvedaví!
Čo ťa na tvojej práci, respektíve tvorbe najviac baví?
Nech to znie akokoľvek ako klišé, najviac ma na tom celom baví, že tvorím niečo, čo prináša ľuďom radosť. Už pri dizajne myslím na to, ako niekomu šálka možno rozjasní šedé ráno. Ďalší level je potom na mojich kurzoch, keď vidím, ako ľudia zabúdajú na starosti, je na nich vidieť ako sa pri práci s hlinou uvoľnia a tešia z vlastných výrobkov. To človek pri práci v marketingu (kde som predtým pracovala) takto bezprostredne a často nezažije.
Na ktorý svoj produkt alebo dielo si najviac hrdá?
Mojou najobľúbenejšou šálkou je jednoznačne bølg – v priesvitnej glazúre s čadičovými škvrnami pre mňa vystihuje to, čo mám rada na škandinávskom minimalizme. Celkovo som hrdá na to, že som sa odhodlala ísť vizúalne vlastnou cestou.
Aký máš najmilší zážitok so zákazníkmi?
Och, tých je veľa. Len zo zimného Urban Marketu je ich nespočetne a každý bol niečím špeciálny. Máme šťastie na veľmi milých zákazníkov.
Na čo sa aktuálne tešíš?
Úplne mimo tému… ale na to, že budem môcť v marci svojich obľúbených biatlonistov opäť povzbudzovať naživo priamo pri trati.
Aké remeslo by si chcela (ešte) ovládať?
Tkať na krosnách. Ale nekompromisne ma v tom brzdí nedostatok priestoru.
V čom vidíš budúcnosť?
V slobode. V akomkoľvek slova zmysle. Bez slobody si budúcnosť neviem a ani nechcem predstaviť.
Čo ťa v ostatnej dobe zaujalo v kultúre, umení?
Naposledy som stratila dych pri svadobnom sólo tanci Anežky Petrovej v predstavení Krvavá svadba v SND. Samozrejme tam bolo viacero silných a zaujímavo spracovaných vecí, ale tá scéna sa mi vryla hlboko do pamäti.
Pri srdci ma vždy zahreje… taká tá každodenná ľudskosť, keď bežné situácie na ulici alebo v obchode nachvíľu zblížia úplne cudzích ľudí.