Lucia Molnár Satinská je slovenská jazykovedkyňa, prekladateľka, pracovníčka Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra, spisovateľka, no najmä dcéra významného umelca Jula Satinského, ktorého aj roky po jeho smrti spoznávajú vďaka knihám, filmom a reprízam relácií generácie mladých ľudí. Len pred pár dňami opäť pomohla verejnosti sprítomniť si jej otca v mnohých domácnostiach, a to vďaka knihe Milý Tato. Tá vznikla za smutných okolností pred mnohými rokmi a nemala ani podobu knihy.

Napriek tomu, že v listoch sa svojmu otcovi prihováralo mladučké 16-ročné dievča, Lucia už vtedy prekvapovala svojou múdrosťou a vyspelosťou. Viacerí, ktorí sa už do knižky mali možnosť ponoriť, priznali, že sa neubránili slzám. Núdza by však nemala byť ani o vtipné momenty. 

„Je tam 66 listov, ktoré som písala od roku 2003 do roku 2005. Písať som začala asi mesiac po jeho smrti. Tieto listy pokrývajú isté intenzívne obdobie. V tom čase som bola gymnazistka, zároveň som na rok išla študovať do Anglicka a asi rok po otcovej smrti som zistila, že mám sestru… Okrem toho otec dostal v tom čase veľmi veľa cien in memoriam,“ opísala témy a situácie, s ktorými sa vo svojich listoch otcovi zverovala.