Počuli ste už príbeh, v ktorom je tá najväčšia odmena prekliatím a zdanlivo najmenší dar tým najvzácnejším na šírom svete? Príbeh, v ktorom posledný je prvý a tí, ktorí vlastnia všetko, nemajú nič? Že je to všetko naopak? A čo ak vôbec nie? Príbeh na motívy ľudovej rozprávky Zlatá krajina od Pavla Dobšinského, na konci ktorého sa sami seba spýtate – čo je najväčšie bohatstvo?
Za dávnych čias, keď medzi Dunajom a hradným kopcom stáli len rybárske chatrče, odohráva sa príbeh o súžití ľudí s vodníkmi, rusalkami či s čertom. Pánmi boli vtedy viac ako ľudia vodné tvory na čele s Dunajskou kráľovnou, zámožnými vodníkmi, ktorí každý deň počítali svoje dušičky, či s potmehúdskym čertom, ktorý vyliezal zo svojho brlohu, aby ľuďom škodil a chystal na nich huncútstva.
Nech sa páči, nakupujte, lacno predám, všetko, čo tu mám... Mám nový tovar, doštrikovala som ho len včera. Ale poďme pekne po poriadku. Dovoľte, aby som sa vám predstavila! Volajú ma Štrikuľka, šikuľka – rada štrikujem, háčkujem, prepletám, zapletám, s bavlnkami sa hrám. Dve hladko, dve obratko, šup sem, šup tam. Uštrikujem, čo len chcete, ponožku, čapicu, ba aj šál na krásny bál. Princeznú aj šaša, čo radosť roznáša. Mačičku aj psíka z malého košíka. Štrikujem, štrikujem a rozprávku vám uštrikujem!
