Abraka stále vyrába v celkom malých kolekciách. Čím je to limitované? Kapacitou dielne, materiálom alebo vaším presvedčením?

Ajša: My to tak chceme robiť. Je to súčasťou našej filozofie, hoci je to ten pracnejší spôsob. Pri veľkej produkcii jednoducho vyrobíš tlačové hárky, naváľaš to tam všetko naraz, naraz sa to vystrihne a celý proces sa zrýchli tým, aký veľký je ten jednorázový objem. No my sa nechceme predzásobiť na rok, nakúpiť kvantá látky a potom mať nadvýrobu. Naozaj sme presvedčené, že chceme vyrábať toľko, koľko predáme. Takto si myslíme, že je to správne a takto sa nám to páči.

Nina: Zároveň je potom celkom efektívne do toho zasahovať. Keď zistíme, že niečo nefunguje alebo sa nám to nepredáva tak, ako by sme si predstavovali, tak vieme spraviť rýchlu zmenu, lebo fungujeme v menších sériách. 

Takže vám ani nezostávajú nepredané produkty?

Nina: Nestáva sa nám to, vieme sa prispôsobiť dopytu.

Mne sa viackrát stalo, že produkt, ktorý som si chcela kúpiť aktuálne nebol dostupný, lebo sa práve došíval.

Ajša: Párkrát sme mali s niektorými modelmi aj dlhodobejší problém, no teraz už by som povedala, že keď niečo došívame, tak je to to väčšinou doskladnené do týždňa, prípadne dvoch. Mali sme však jeden rok, bol to niektorý z “koronových”, kedy vo veľkej miere vypadli dodávatelia vlákien a tým pádom aj látok. Nevedeli nám ani povedať, kedy bude nami objednaný látkový artikel opäť dostupný. Stalo sa nám, že z mesačného došívania jedného typu legín bol nakoniec polrok. Nakoniec sme k tomu natáčali aj videá, kde sme vysvetľovali, prečo sa nám toto deje a že to nie je v našich rukách. Boli to veci, ktoré sme my ovplyvniť nevedeli, ale ktoré ovplyvňovali pohľad na nás. Veľmi nás vtedy mrzelo, že si ľudia nevedeli kúpiť veci, ktoré chceli. Zároveň si však myslím, že v tej dobe mali problémy úplne všetci. Celkovo mám pocit, že trh s látkami je aktuálne veľmi dynamický sektor. Môžeš s pletiarom rok vyvíjať jeden artikel, no po dvoch mesiacoch, čo ho máš v ponuke vypadne jeden dodávateľ recyklovaného vlákna a už ten artikel nemáš a čakáš alebo ho musíš pracne meniť. Niekto si možno povie, že robíme legíny a už len došívame a je to celé vybavené, no nie je to tak. Stále pracuješ s ľuďmi, s rôznymi dodávateľmi a vie to byť naozaj veľmi náročné. 

Nina: Zároveň tým, ako rýchlo sa sektor rozvíja, ani my nechceme zaspať na vavrínoch. Máme síce nejakú látku, ktorá funguje, ale stále vzniká niečo nové a chceš vyskúšať, či to nie je lepšie. Snažíme sa pracovať s tým najnovším, čo je k dispozícii.

Vedeli ste od začiatku, že chcete pracovať s recyklovanými materiálmi alebo to prišlo až počas práce na Abrake?

Ajša: V našich začiatkoch pred tými 6-7 rokmi sa na Slovensku o funkčných recyklovaných polyesteroch a športových úpletoch v oblečení ani nechyrovalo. 

Nina: Celkovo sa vtedy na Slovensku z hľadiska udržateľnosti a recyklácie na módu veľmi nepozeralo. 

Ajša: Vo svete áno, no tu s tým nikto nerobil. Zároveň, na začiatku sa stretávaš s obmedzenými možnosťami. Nie si schopná odobrať minimálku od svetového pletiara s najvyššou kvalitou, lebo jednoducho nie si zaujímavý partner. Takže najskôr sme sa museli dostať von z tohto začarovaného kruhu, koľko sme toho schopné odobrať, čo z toho ušiť, za akú cenu to vieme predať a ako sa dostať k tomu, čo chceme dosiahnuť. Čiže odpoveď na tvoju otázku je taká, že áno, chceli sme riešiť udržateľnosť od začiatku, no dialo sa to postupne v závislosti od toho, čo sme vedeli spraviť. To znamená, že od začiatku sme používali papierové balenia. Pracovali sme so zvyškami látok, z ktorých sme vyrábali sekundárne produkty a časť sme aj posielali jednej firme do Nemecka, ktorá z toho vyrába výplne do hračiek. Riešili sme udržateľnosť na tých urovniach, kde sme boli schopné. K recyklovaným materiálom sme sa dostali možno po polroku, vízia tam však bola od začiatku. Len chvíľu trvalo, kým sme ju pretavili do reality.

Používanie recykovaných materiálov v móde sa za ostatné roky až raketovo rozšírilo. Aký to má vplyv na dostupnosť priadzí a látok? Je už jednoduchšie sa k ním dostať alebo naopak ťažšie, lebo sa o ne zaujíma viac konkurencie?

Ajša: Je to jednoduchšie, tých artiklov je určite oveľa viac a hlavne, už to nie sú len recyklované polyestery. Máš na výber aj zaujímavé prírodné udržateľné materiály. Celkovo je už udržateľných materiálov veľmi veľa. Konkrétne my však máme veľa nárokov na materiál, ktoré vyplývajú zo špecifickosti našich produktov. Potrebujeme, aby tá látka bola príjemná, aby bol materiál dostatočne pružný, mal vhodnú gramáž, optimálnu kompresiu, aby nepresvital… Látka musí byť príjemná, musí byť odolná, aby sa neodierala. Je to jedna veľká spleť a my každoročne vyskúšame aj desať nových materiálov a každý je v niečom lepší, v inom možno horší a stále s tým pracujeme. Chceme priniesť ľuďom to najlepšie, čo sa aktuálne dá. Zároveň, keď porovnám stav spred siedmych rokov a teraz, tak áno, je to jednoduchšie, no zároveň zvýšený dopyt spôsobil aj markantný nárast cien. Keď si porovnám ceny napríklad s firmou, ktorá si dováža obyčajné látky z Turecka alebo z Číny, tak im cenovo ani náhodou nemáme šancu konkurovať. Naše materiály sú však od naozaj najkvalitnejších európskych pletiarov so storočnými tradíciami, v najvyššej kvalite, sú vyrobené z certifikovaných vlákien, takže máme osvedčenia nielen na pôvod a kvalitu vlákien, ale i na bezpečnosť nosenia týchto materiálov. A sú tým pádom aj násobne drahšie.

Takže stále platí, že recyklované materiály sú drahšie ako nerecyklované?

Ajša: Áno, aj to, ale samozrejme je za tým aj tá kvalita, aj ten zvýšený dopyt. Aj samotná technológia spracovania je drahá. 

Toto sa týka aj polyesteru? Niekde som zachytila, že vyrobiť recyklovaný polyester je jednoduchšie ako vyrobiť nový.

Ajša: Je to jednoduchšie na spotrebu energie a vody, čiže v tomto smere áno. Nielenže spracuješ odpad, ale ešte to má aj menšiu uhlíkovú stopu ako vyrobiť nový polyester. No stále je zložité to vyseparovať, napríklad oddeliť od seba vlákna v zmesovej látke alebo vyčistiť a rozdrviť fľaše. Musí to na začiaktu prejsť viacerými procesmi, kým sa dostaneš k vláknu. Na to potrebuješ stroje, ktoré treba zaplatiť. Nie je toho ešte tak veľa, že by sa to robilo hocikde a teda tie vstupné náklady na technológiu sú vysoké. 

V rámci zodpovedného nakupovania som narazila aj na radu vyberať radšej oblečenie z jedného materiálu, ako zo zmesí, lebo sa to potom ľahšie recykluje.

Ajša: Áno, ale zase z čistého polyesteru nespravíš všetko. Napríklad na legíny ti nebude dostatočne pružiť, nemá takú návratnosť do pôvodného stavu. Čiže konkrétne v týchto látkach má prímes elastanu svoje odpostatnenie..

Viete mi vysvetliť, čo konkrétne je Econyl, ktorý používate? Prípadne ďalšie značky a ochranné známky?

Ajša: Econyl sú vlákna vyrobené z vylovených rybárskych sietí a ďalších odpadov z morí a oceánov. Je to subdodávateľ recyklovaných nylonových vlákien a Econyl je jeho obchodné meno. Pod Econylom si nepredstavte len názov vlákna, je to partner, ktorý zastrešuje kompletný proces od zbierania plastového odpadu až po vyťahovanie nového vlákna. Takýchto partnerov, či organizácii, ktoré sa venujú výrobe recyklovaných vlákien, alebo ochranných známok je teraz už viac. Existuje napríklad Seaqual, tí sa venujú výrobe recklovaného polyesteru a vyrábajú ho z vyloveného plastového odpadu z morí a oceánov. Tento sa potom mieša s ďalším plastovým recyklátom a týmto spôsobom vytvárajú iný typ recyklovaných vlákien. Potom existujú aj rôzne certifikáty ako napríklad OEKO-TEX, Bluesign, alebo Global Recycling Standard, to je veľký a veľmi dôležitý certifikát udržateľnosti materiálu. 

Akú mám ako spotrebiteľka záruku, že značka, ktorá deklaruje používanie recyklovaných materiálov ich aj naozaj používa?

Ajša: Takéto certifikáty asi značky bežne nemajú vylistované na stránkach, ale ak si ich ako spotrebiteľ vypýtaš, značka by nimi mala disponovať alebo ich minimálne vie od svojich partnerov vyžiadať. Pletiari samotní majú zmluvy s dodávateľmi materiálov, my máme zase zmluvy a dodacie listy od pletiarov, takže vieme si naše látky takto dopodrobna vystopovať až po suroviny. Toto môžeš v princípe spraviť s hociktorým brandom, ktorý deklaruje, že vyrába z udržateľných materiálov. Jednoducho si vypýtaš k látkam certifikáty. Mali by byť schopní ti ich dodať.

Aj sa vám stalo, že to od vás už niekto chcel?

Ajša: Raz myslím áno, ale je to skôr ojedinelé. 

Nina: To ale neznamená, že by sa ľudia nezaujímali, práve naopak. Len nepýtajú cerfitikáty, skôr sa pýtajú, odkiaľ je látka a chcú o tom vedieť viac. Povedomie o udržateľnej móde išlo dosť hore. 

Ponúkate aj možnosť opravy odevov?

Ajša: Ponúkame. Dokonca to už išlo až do takých dimenzií, že sme dávali natláčať a prišívali sme na legíny nové nohy alebo ich prešili na šortky, keď sa niekomu napríklad po páde roztrhli na kolenách. Robíme čo je v naśich silách, aby sme dali dokopy produkt, ktorému sa niečo stalo. Doteraz sme to dokonca všetko riešili v rámci reklamácie, aj keď išlo o bežné opravy. Teraz sme to už ale rozdelili, aby v tom bol poriadok, ale aj z toho dôvodu, že pre nás nebolo dlhodobo udržateľné znášať náklady na opravu odevov, ktoré sa poškodili nie naším zavinením. Takže aktuálne okrem štandardnej reklamácie ponúkame aj platenú službu opravy artiklov poškodených pri nosení. Robíme to za symbolickú sumu 5 €. 

Nina: Tu vlastne vidno aj kvalitu materiálu, že pokiaľ ide o reklamácie, tak drvivá väčšina sa týka povoleného švu. Máme minimum sťažností na samotnú látku.

A ako sa staviate k opätovnému predaju nosených produktov?

Ajša: V tomto úplne mimo nášho pôsobenia vznikla na Facebooku skupina Abraka Bazár, ktorú pôvodne založila jedna naša vďačná zákazníčka. Keď išla na materskú, tak chcela skupinu niekomu odovzdať, tak sme si povedali, že kým sa nenájde niekto vhodnejší, budeme ju spravovať my. V skupine je aktuálne okolo 10 tisíc báb, ktoré si naše produkty navzájom posúvajú, predávajú, vymieňajú, keď niekoho niečo omrzí alebo naopak niekto hľadá produkt, ktorý už nie je dostupný. Dokonca aj prešívajú vynosené artikle a vyrábajú si z toho gumičky a podobne. Je to naozaj brutálna skupina, ktorá dáva našim produktom ďalší život. Je skvelé, že vec, ktorú už naďalej nepoužívaš vieš posunúť niekomu ďalšiemu. Tento aspekt udržateľnosti nás tiež veľmi teší a je úžasné pozorovať tú komunitu.