S Martou Juhász som sa stretla ešte koncom marca v jej podkrovnom byte, ktorý zároveň slúži ako ateliér a klenotnícka dielňa. Počas upršaného poobedia sme sa zarozprávali na vyše dve hodiny o všetkom, čo sa s Martinou profesiou spája. Od jej tvorivých začiatkov, cez štúdium a prácu v tlačiarenskom štúdiu až po znovuobjavenie svojho sna a rozbehnutie šperkárskej tvorby pod značkou Juhasz Marta Jewelry. Prečo pre ňu používanie recyklovaných materiálov začalo v časoch, kedy ešte nebolo na každom kroku, ako si vyberá materiály a čo je pre ňu na tvorbe najdôležitejšie? V čom vidí problém s pozlátenými šperkami? Rozhovor s Martou bol po mnohých stránkach inšpirujúci aj oči otvárajúci.
Mala som pocit, že v klasickom šperkárstve mi chýba výzva niečoho nového.
Vo svojich profesionálnych začiatkoch si používala iba recyklované materiály
Áno, istý čas som vtedy mala pocit, že v klasickom šperkárstve mi chýba výzva niečoho nového, preto som sa k práci s drahými kovmi dostala až neskôr. Veľmi ma bavili alternatívne materiály, ako sú plechovky či káble, v nich som videla výzvu. Bolo to vtedy niečo nové, čomu sa nikto iný poriadne nevenoval. Mne odpadové materiály poskytovali priestor vytvoriť niečo jedinečné a hodnotné. Zároveň som toho materiálu mala hocikoľko, čo bolo najmä v začiatkoch plusom.
Čo ťa priviedlo k drahým kovom?
Postupne som si uvedomila, že minimálne konštrukcie, na ktorých sú šperky prichytené, by som potrebovala vyrábať z ušľachtilých kovov. Zlato a striebro sú pre zákazníkov častokrát príjemnejšie ako napríklad chirurgická oceľ, zároveň sa s nimi aj ľahšie pracuje. Na Slovensku však nemôžeš vyrábať šperky zo zlata alebo striebra na predaj, pokiaľ nemáš výrobný punc. Na to, aby si dostala výrobný punc potrebuješ výučný list. To ma napokon opäť priviedlo k štúdiu na škole.
Kde si teda nakoniec študovala?
Prihlásila som sa na externé štúdium pre pracujúcich na SOŠ Vranovská, odbor zlatník a klenotník, aby som získala výučný list. Štúdium bolo fajn najmä z toho hľadiska, že ma to donútilo nabifľovať sa teóriu – – technológie, materiály, vlastnosti kovov, aké zloženie má 14 karátové zlato… Niežeby sa to nedalo v prípade potreby vyhľadať, ale myslím si, že tieto vedomosti by si ako profesionálna klenotníčka jednoducho mala mať v hlave. Čo sa postupov týka, aspoň som si overila, že väčšinu sa mi naozaj kvalitne podarilo naučiť a následne natrénovať z už spomínaných návodov na internete. Toto štúdium trvalo dva roky, avšak školu treba pri externom štúdiu navštevovať iba raz za mesiac na dva dni praxe a potom počas skúšok. Absolventkou som sa stala v 2018.
Šperkom sa už teraz živíš?
Áno, od 2020.
Ako prebehla táto zmena, mala si strach opustiť prácu a venovať sa už len šperkom?
Keď som v roku 2018 skončila školu, cítila som, že ešte potrebujem cvičiť techniku a vzdelávať sa. Pokiaľ máš v pláne vyrobiť určitý objem vecí za konkrétny čas, musíš mať najskôr dostatočne nacvičenú ruku, bez toho to nejde. Zároveň som však už mala produkty na predaj z bleskozvodov a káblov, ktorým som sa tiež potrebovala venovať. Do toho vošla rekonštrukcia bytu a každodenné kontroly stavby, sťahovanie. Toto všetko a tiež fakt, že som nechcela vydať kolekciu bez myšlienky, sa podpísalo na tom, že mi prechod čisto k šperkárstvu ako môjmu povolaniu trval ešte dva roky. Nakoniec tomu trochu pomohla aj korona. Vtedy sme aj tak všetci fungovali len na home-office. Ja som do toho predstavila úspešnú kolekciu šperkov, a tak to nakoniec prišlo prirodzene, že som vo svojej druhej práci skončila. Nejaký čas som na všetko okolo Juhasz Marta Jewelry bola sama, teraz mi už s administratívou a správou webovej stránky pomáha muž.
Takže je z vás rodinný biznis…
Áno, dá sa to tak povedať.
A čo grafické spracovanie, logo si si navrhla sama?
Áno, grafické výstupy si stále pripravujem ja. V práci sme robili jednoduché grafické práce, oznamká, vizitky. Potrebné grafické základy som sa naučila tam, na všetko ostatné sú opäť skvelé tutoriály. Nestačí mi ovládať jednu techniku, rada zisťujem, kam sa dá ešte posunúť.
Ty sa očividne rada učíš nové veci… Mám pocit, že je to niečo, čo potrebuješ?
Áno. Asi by som nedokázala robiť to isté celý život. Nie, že by som teraz nechcela byť šperkárkou, lebo by ma to omrzelo, to vôbec nie. Ale posun v remesle, osvojovanie si nových techník a neustále zlepšovanie sa v tých, ktoré už ovládam, to všetko je pre mňa dôležité.
A asi budeš aj naďalej hľadať nové materiály…
Áno. Ale mňa tieto veci nachádzajú aj samé. Napríklad svokor je elektrikár, takže káble na recyklovanie (upcyklovanie) som dostávala od neho, pre neho to bol odpad.
Častokrát si ani neuvedomujeme, v čom všetkom sa nachádzajú drahé kovy.
Tvoju preferenciu recyklovaných materiálov sme už načrtli. Držíš sa jej aj pri zlate a striebre.
Áno, táto filozofia už mi prischla. To, že sa recyklujú drahé kovy je v šperkárstve bežná vec, len nie je jedno, v akom pomere sa recyklovaný kov nachádza vo výslednom materiáli. Ťažiť nové striebro a zlato je prakticky zbytočné, týchto kovov je už v obehu dostatok. Zároveň, ťažba ničí prírodu, ľudia majú veľakrát zlé pracovné podmienky. Môj dodávateľ zaručuje, že zlato a striebro, ktoré používam, sú 100% recyklované.
Vyrábaš si materiál aj sama, napríklad zo starých káblov?
To nie, v kábloch sú len prímesi. Musí to urobiť profík za použitia aj chemických procesov. Na toto je dobré mať dodávateľa, ktorý sa špecializuje na spracovanie kovov z odpadu – elektronického, ale napríklad aj lekárskeho. Častokrát si ani neuvedomujeme, v čom všetkom sa nachádzajú drahé kovy.
Má recyklácia drahých kovov nejaké limity týkajúce sa čistoty výsledného materiálu?
Bežne sa u nás na šperky používa 9 a 14 karátové zlato, prípadne ešte 18 karátové. Všetky sa dajú vyrobiť aj recyklované. Vyššie karáty tiež, ale tie už sa bežne nepoužívajú, pretože sú veľmi mäkké. Je to však aj kultúrna záležitosť, na Slovensku sa 9 karátové zlato uzákonilo len relatívne nedávno, inde vo svete je to bežná vec. Vo Francúzsku nepovažujú za zlato nič, čo nemá aspoň 18 karátov, v USA si to zase môžeš namiešať ako chceš. U nás ti správnosť opuncovania môže prísť overiť kontrola. Musíš mať vo vybavení profesionálnu váhu a každé dva roky s ňou chodiť na kontrolu podobne ako s pokladňou. Je to byrokracia, ale na druhú stranu to aspoň eliminuje špekulantov a chráni zákazníka.
Čo je tvoj obľúbený materiál?
Kovy! Akékoľvek, aj lacnejšie, ale kovy. Samozrejme, treba rátať s tým, že majú svoje muchy. Mosadz relatívne rýchlo oxiduje a zafarbí kožu na zeleno, bez oxidácie nie je ani striebro, tiež ho často treba čistiť. Zlato je v tomto smere najlepšie, ak nerátame platinu. Je bežne dostupné a naozaj veľa vydrží. Mňa však baví hľadať logiku za tým, aký kov na čo použiť z hľadiska jeho vlastností.
Ako si sa dostala k bleskozvodu?
Tak, že mi rodina odkladala plechovky, neskôr aj plastové fľaše, keď som vyrábala šperky z plechoviek a fliaš. Na základe toho už mi sám svokor začal ponúkať materiál, ku ktorému sa dostal a raz takto prišiel k bleskozvodom a káblom. Ja sama veľa čerpám z vecí, ktoré okolo seba nachádzam. Nie zo všetkého sa stane šperk, ale všetko môže byť zdrojom inšpirácie.
Na šperku je vidno, ako kto uvažuje.
Ako vymýšľaš nové šperky?
V mojej hlave to funguje tak, že najprv vznikne myšlienka, ktorú chcem komunikovať, potom vymyslím tvar a prakticky hneď za tým aj postup, ako by som ho mohla docieliť. Nezvyknem používať tutoriály, avšak, samozrejme, existujú postupy, ktoré sú dané v remesle. Napríklad spôsob, akým uchytávaš kamene do šperku. No aj tu existuje priestor dať tomu vlastný rukopis. Na šperku je vidno, ako kto uvažuje.
Venuješ sa aj remeslu?
V tom štandardnom zmysle nie. Ak chce niekto šperk na mieru s mojím rukopisom, tak áno, ale robím to málo a musí ma tá zákazka osloviť. Inak je výsledok bez duše. Párkrát som robila veci, ktoré išli, takpovediac, mimo mňa a zákazník bol síce spokojný, ale ja nie.
A čo snubné prstene alebo obrúčky na zákazku?
Tie robievam, ale na mieru opäť v tom zmysle, ak chce niekto môj produkt, len upravený podľa svojich potrieb. Tým myslím hrúbku, šírku, farbu kameňa. To, že v rámci kolekcie prispôsobíš niektoré aspekty požiadavkám zákazníka pre mňa neznamená, že stratíš rukopis. Hranicu, čo je pre teba ešte komfortné a čo už nie, si však musíš určiť sama. Na výslednom šperku sa to potom odzrkadlí. Robiť niečo bez duše pre mňa nemá zmysel.
Možno práve aj v tom tkvie rozdiel medzi remeslom a umením.
Áno, môže to tak byť.
Aký je u teba pomer medzi tvorbou kolekcií a tvorbou na zákazku?
Ide to vo vlnách a mení sa to, ale zatiaľ je asi viac kolekcií.
Svoje kolekcie nevymýšľam z týždňa na týždeň.
Čo ovplyvňuje, aký typ šperkov práve tvoríš?
Aký typ šperkov práve tvorím ovplyvňuje veľa vecí, materiál, móda, moja vlastná preferencia. Kedysi som robila veľa väčších vecí, v istom momente som toho už ale mala dosť a chcela som sa venovať naopak menším šperkom, ktoré môžeš zbierať a vrstviť. Do toho vstupujú vlastnosti materiálu. Každý kov je iný, napríklad hliník, ktorý som používala v kolekcii Uzly, je ľahučký. Môžeš z neho preto vytvoriť veľké šperky, náušnice aj o veľkosti dlane a stále to bude ľahké a nositeľné. Ak by si to isté vytvorila zo zlata alebo striebra, odtrhne ti uši. A to ani nehovorím o financiách, koľko by to stálo. Nedá sa všetko robiť zo všetkého. Teraz by som sa však chcela venovať opäť viac väčším šperkom.
Aký máš teda vzťah k trendom?
Ak to mám zovšeobecniť, tak pred pár rokmi boli v trende sekané geometrické veci, potom prišiel geometrický minimalizmus, teraz všetci robíme organické tvary a pomaly sa vraciame naspäť ku geometrii. No nie je to tak, že by som cielene vyhľadávala, čo je teraz in. Skôr je to o tom, že sa pohybujem vo fachu, sledujem, čo sa aktuálne tvorí. Prirodzene nás všetkých ovplyvňuje to, čo vidíme na Instagrame a Pintereste, ovplyvňujeme sa aj medzi sebou navzájom. Aspoň u mňa to však nie je vedomé, že by som naskakovala na nejakú vlnu.
Minulý rok sa mi stalo, že som spravila šperky s perlami a zhodou okolností to zapadlo do aktuálneho trendu. Lenže ja svoje kolekcie nevymýšľam z týždňa na týždeň. Perly som zbierala asi pätnásť rokov, mám ich kopec, aj väčšie, ktoré sa mi do tejto kolekcie nehodia. Pritom som si istá, že ak by som ich použila do šperkov, šli by na dračku, pretože sú akurát v móde. Ja však takto netvorím a ani tak tvoriť nechcem. Nadväznosť tam teda bola, ale takáto, nie naopak.
Kde sa inšpiruješ?
Veľa používam Pinterest a Instagram, ale v rámci inšpirácie tam nevyhľadávam priamo šperky. Napríklad teraz počas príprav novej kolekcie som si vyslovene vyhľadávala na Pintereste fotky dlažieb, keďže v nich vidím zdroj inšpirácie pre tvary.
Skôr sa mi stáva, že prídem s nápadom a namiesto toho, aby som sa pustila do realizácie, najskôr prelustrujem polku internetu, či to už náhodou niekto ďalší nevyrába. Nie vždy si človek totiž uvedomí, že bol ovplyvnený niečím, čo na sekundu zazrel niekde na nete.
Spomínala si, že nová kolekcia by mala byť s kameňmi.
Áno, pracujem na novej kolekcii s kameňmi, ale snažím sa to neuponáhľať. Nerada by som sa pri nej “opustila” ako pri stuhách, kde som vymyslela milión verzií. Pri kameňoch je to komplikovanejšie v tom, že každému zákazníkovi sa páči iný kameň, v inej veľkosti a pod., takže výsledný šperk veľakrát prispôsobuješ na mieru. Myslím, že to v tomto prípade bude nakoniec viac zamerané na zákazkovú výrobu. Plán je mať v kolekcii možno desať modelov, aj prstene, prívesky, náušnice. Budú to výraznejšie šperky, ako boli Stuhy, ale stále by mali byť vhodné na bežné nosenie. Odkazuje na to aj názov kolekcie Everyday treasures, zároveň tým však vzdávam hold detským časom a radosti, ktorú som mala v tom čase z hocičoho ligotavého, aj obyčajných sklíčok nájdených na ulici. Aj keď, ja sa z týchto vecí viem tešiť dodnes.
Máš obľúbený spomedzi svojich šperkov?
Robiť ich je nočná mora, ale v kolekcii Stuhy mám veľmi rada vzhľad šperkov z nepravidelných krúžkov s jedným zatočením, ale zo širšieho pásu. V kolekcii sú to tie väčšie a výraznejšie. Celkovo mám na kolekcii Stuhy rada to, že každý šperk je iný, keďže ich stáčam ručne. Nie sú to odliatky, ani nepoužívam šablónu. Možno aj preto ma stále baví ich vyrábať. Keďže ich väčšinou spravím asi raz za mesiac vždy viac naraz, môžeme hovoriť, že každá táto šarža je jedinečná, lebo odzrkadľuje moju aktuálnu náladu a rozpoloženie.
A čo najobľúbenejší šperk u zákazníkov?
Neviem to jednoznačne určiť, ale na počty sa asi najviac predávajú tenké prstene. Určite sa tiež predáva viac náušníc ako príveskov.
Zvažovala si robiť kusovky, respektíve limitky?
Áno, ale ešte na nich nedozrel čas.
Úžitkový predmet dokáže sprostredkovať komunikáciu medzi ľuďmi, ktorí by sa inak nestretli.
Rastú šperky časom na hodnote ako obrazy?
Moje šperky sa nachádzajú niekde medzi umeleckým a remeselným šperkom. Hodnotu šperkov ovplyvňuje aj to, či si napríklad získala nejakú dizajnérsku cenu. V momente, ako si takto ohodnotená, plošne sa zdvihnú ceny všetkého, čo robíš a čo si kedy vyrobila. Takže aj spätne už hotových šperkov zo starších kolekcií. Ale konkrétne u mňa až čas ukáže, ako sa to vyvinie.
Láka ťa tento prístup alebo chceš, aby tvoje šperky boli dostupnejšie?
Nebudem ti tvrdiť, že nechcem peniaze, to by, samozrejme, bola blbosť. Zároveň je pre mňa dôležité, že sú moje šperky, aj tie drahšie, stále celkom dostupné. Neláka ma uzatvárať sa do akejsi finančne ohraničenej bubliny len kvôli tomu, aby som z toho vo finále zarobila X peňazí. S financiami vkus neprichádza a ja nechcem byť len kvôli peniazom tlačená do niečoho, čo vôbec nechcem robiť.
Vieš povedať, kto sú tvoji zákazníci?
Ani nie, občas sa mi práveže stane, že u mňa nakúpi, dokonca opakovane, človek, pri ktorom by som si to v živote ani len netipla. Je to jedna z vecí, ktoré ma fascinujú na úžitkovom predmete. Dokáže sprostredkovať komunikáciu medzi ľuďmi, ktorí by sa inak nikdy nestretli.
Ako veľmi ťa ovplyvňuje feedback od zákazníkov?
Veľmi. V tom zmysle, že napríklad vymyslím krásny tvar šperku, ale v realite zistím, že nikomu nesedí. Potom aj v tom, že v každej kolekcii sa niečoho predáva viac a iného menej, tak tomu potom logicky prispôsobujem výrobu.
Kto sú tvoji obľúbení šperkári/ky?
Mám veľmi rada tvorbu českej šperkárky Nicole Taubinger. Pracuje s rôznorodým plastovým odpadom, no netaví ho, ale jednotlivé kúsky plastov kombinuje ako lego. Veľmi ma to fascinuje. Veľmi rada mám tvorbu Mariany Berec, jej šperky majú mne blízku atmosféru. Ďalej je tu Mia Čopíková, u nej ma fascinuje, ako spracuje do šperkov obyčajné predmety, páči sa mi aj jej striktná čistota a geometrickosť. Ja vo svojej tvorbe neviem byť taká uhladená. Samozrejme, je tu aj mnoho ďalších klenotníkov, ktorých tvorbu vnímam a obdivujem, no skôr si pamätám tie šperky ako mená.
Máš rada Pána prsteňov?
Mám rada Pána prsteňov, ale zrovna šperkársky aspekt sa mi v tom filme nepáči! Je to príliš prečačkané, pravidelné. Pritom napríklad secesiu mám veľmi rada.
Bavilo by ťa navrhnúť a vyrobiť šperky do filmu?
Záleží od toho, ako by bola zákazka postavená. Asi by ma nebavilo vyrobiť prsteň, v ktorom je päť slov, to zvládne vygravírovať hociktorý zlatník. Ak, tak skôr niečo tvorivejšie, ale tiež by záležalo, aké sú to šperky. Najmä pri historických filmoch musíš tvoriť v štýle daného obdobia, tam sa od teba očakáva, že skopíruješ niečo, čo existovalo, aby to bolo historicky hodnoverné. A to nie je pre mňa.
Na trhu je už dosť bižutérie a pozlátených šperkov.
Aký máš vzťah k pozláteným šperkom?
Na trhu je už dosť bižutérie a ručne vyrábaných pozlátených šperkov. Nemám potrebu sa tým zaoberať, aj keď záujem by u zákazníkov určite bol. Ja však nie som spokojná s tým, aký výsledok pozlacovanie poskytuje. Navyše, na Slovensku nie je ani také jednoduché nájsť firmu na pozlacovanie. V Čechách to ide ľahšie, tam majú remeslá väčšiu tradíciu, takže máš na výber viac odlievačov, pozlacovačov. Ak nie si s niekým spokojná, rýchlejšie nájdeš alternatívu.
Takže pracovať s čistým kovom je nakoniec aj jednoduchšie?
Áno, len s tým obmedzením, že hlavne pri zlate hodnota materiálu s jeho použitou váhou rapídne stúpa. Preto si myslím, že pozlacovanie má zmysel, keď vyrábaš naozaj veľký šperk, aby si znížila cenu použitého materiálu. Pri bežných šperkoch do tisíc eur mi to však príde nezmyselné. Tým nechcem povedať, že by tisíc eur bolo málo peňazí, no zamýšľam sa nad tým skrz pomer ceny a výkonu. Akokoľvek kvalitné je pozlátenie, aj tak sa ti takýto šperk do pár mesiacov až rokov ošúcha.
Nedá sa zničeniu bižutérie zabrániť ani správnou starostlivosťou?
Pozlátenie nikdy nevytvorí dokonale nepriepustnú vrstvu, takže čokoľvek máš pod pozlátením, tento kov naďalej pracuje. Napríklad mosadz oxiduje aj pod vrstvou zlata a môžeš to častokrát vyslovene cítiť, keď takýto šperk ovoniaš. Postupne teda dochádza k znehodnocovaniu. Vrchná vrstva, ktorá tvorí pozlátenie sa skôr či neskôr ošúcha, najmä ak ide o šperky, ktoré sa pri používaní trú – prstene, prívesky, náramky – vtedy sa to deje naozaj rýchlo. Správnou starostlivosťou a tým, že nevystavuješ šperky nevhodným podmienkam, môžeš tento proces spomaliť, ale nikdy nie úplne zvrátiť. Koniec koncov, morská voda, kozmetické prípravky a podobné majú vplyv aj na ušľachtilé kovy, môžu im postupom času ubrať na lesku. Len bez povrchovej úpravy sa to dá jednoducho napraviť, napríklad obyčajným preleštením.
Čo potom všetky tie reklamy na pozlátené šperky, v ktorých sa môžeš aj sprchovať?
To je presne to, čo mi vadí. V dnešnej dobe je pozlacovanie veľmi módne, atakujú ťa reklamy na lacné šperky, v ktorých sa môžeš kúpať, sprchovať, športovať… No môcť môžeš, ale akokoľvek kvalitne je pozlátenie spravené, aj tak sa ti ten šperk nakoniec, ak nie do pár mesiacov, tak do pár rokov zničí. Toto už ale málokto transparentne komunikuje, väčšinou je to niekde skryté povestnými malými písmenkami.
Mne to trochu príde, že s pozlátenými šperkami je to rovnaké ako s rýchlou módou. Kúpiš si pozlátený šperk, ktorý je síce lacnejší, ako z čisto ušľachtilých kovov, ale tak či tak ho do dvoch rokov vymeníš.
Presne tak! Mne by pritom stačilo, keby tieto firmy normálne komunikovali pravdu. Máme tu takýto šperk, je zo striebra a pozlátený, aby si zaň neplatila dvadsaťkrát viac, lebo toľko by stál z čistého zlata. Musíš však rátať s tým, že o dva roky ho vymeníš alebo k nám prídeš na odzlátenie a opätovné pozlátenie, čo opäť niečo stojí, aby bol tento šperk naďalej nositeľný. Potom by sa už možno ľudia viac zamysleli, či nie je lepšie našetriť si na poriadny šperk.
Je to presne ako s rýchlou módou, kedy si to ľudia zabúdajú zrátať. Kúpia si behom mesiaca desať somarín spolu za dvesto euro a po pár praniach sa im na nich pretočia švy, niečo sa rozpadne, niečo roztiahne a môžu kupovať nanovo. Namiesto toho jedna, dve poctivo vyrobené veci za tú istú cenu by vydržali oveľa dlhšie. A vieš s nimi rátať! Neznášam, keď niečo kúpim, do polroka sa to rozpadne a ja opäť musím absolvovať ten proces hľadania veci, ktorá by mi vyhovovala. Veď ani ten čas, ktorý na toto vyplytváš, nie je zadarmo. Dal by sa využiť produktívnejšie. A úplne najhoršie je, keď do niečoho zainvestuješ, lebo značka má meno a aj tak sa to ukáže ako šunt!
Ako sa to začalo…
Niekto je tvorivý od detstva, niekto svoj potenciál objaví až neskôr. U Marty Juhász to bola tak trochu kombinácia oboch. V jej živote boli ručná práca a tvorivosť prítomné odjakživa.
„Mama sa v mladosti venovala hobby výrobe šperkov z drôtikov a korálikov,” objasňuje. „Na tú dobu boli celkom revolučné, nebol to gýč, ani typická tepaná ľudová tvorba. Vždy do toho vložila niečo navyše.” Tvorivé aktivity boli súčasťou aj Martiných spoločných chvíľ s mamou. Šitie a prešívanie odevov, celoročná výroba vianočných ozdôb, všadeprítomné časopisy ako Burda či Nápady a rady. „Dodnes si pamätám, ako nám začiatkom 90. rokov niekto z Viedne doniesol katalógy IKEA, o ktorej sme tu vtedy ešte ani nechyrovali. Pre mňa to vtedy bolo niečo ako svätý grál inšpirácie,” spomína so smiechom.
„Určite ma ovplyvnilo, že mama doma tvorila a ja som tak bola prakticky denne svedkom toho, ako sa dajú veci pretvárať na nové. Tvoriť šperky bol môj detský sen. Bolo v tom aj praktické hľadisko, keďže sme bývali v malom byte, musela som si podľa toho vyberať aj aktivity, aby bolo možné ich vykonávať, uskladniť náradie a výsledky práce.”
Z detstva si so sebou Marta nesie aj preferenciu recyklovaných materiálov. Ekonomická situácia nebola vždy priaznivá, a tak s mamou často namiesto drahého vybavenia používali dostupné materiály, ako sú tetrapaky, obaly z nápojov a im podobné. „Svojím spôsobom sme boli nútené naučiť sa používať to, čo máme,” vysvetľuje.
Človek by možno povedal, že v takomto prostredí bola pre Martu ďalšia životná cesta jasná. Nebolo to však úplne tak. „Hoci sme doma veľa tvorili, mama asi nevnímala moju tvorbu ako dostatočne dobrú na to, aby ma mohla reálne živiť, takže ma v tomto smere nepodporovala ani pri výbere školy.” V kombinácii s ďalšími prekážkami tak Martu nakoniec kroky po strednej škole zaviedli k štúdiu maďarského jazyka a estetiky. „Vôbec ma to nebavilo. Estetika je veľmi filozofická a ja radšej tvorím, ako o tom rozprávam.” Ešte počas školy si tak našla prácu v tlačiarni, kde sa zoznámila aj s grafickým dizajnom a nakoniec štúdium úplne ukončila.
„Povedala som si, že nemá zmysel míňať zdroje na štúdium niečoho, čo ma vôbec nezaujíma. Radšej sa prihlásim na školu neskôr a už na odbor, ktorý naozaj študovať chcem.”
Asi po piatich rokoch od tohto rozhodnutia sa Marta hlásila na VŠVU, kam ju však nevzali. Sama vraví, že rozumie prečo. Zároveň však v tej dobe začal byť naozaj dostupný internet a spolu s ním aj množstvo edukačných videí a ďalších zdrojov k zlatníckym technikám. „Začala som sa teda venovať šperkárstvu naplno ako samouk. Postupne som nakupovala náradie, cvičila som si techniky, vŕtanie, spájkovanie, zdokonaľovala sa v nich. Popritom som v rámci techník, ktoré som už ovládala začala vymýšľať prvé šperky.” A tak vznikla Juhasz Marta Jewelry.
Juhasz Marta Jewelry je značka ručne robených šperkov z recyklovaných drahých kovov a alternatívnych materiálov, ktorá pôsobí na trhu od 2014.
Kde kúpite Juhasz Marta Jewelry?
- Slávica – takmer všetko zo zlatých a strieborný kolekcií
- Nosene – strieborné a bleskozvodové šperky
- e-shop www.juhaszmartajewelry.com
Vydané kolekcie šperkov
- ALU petals (2015) – šperky z hliníkových plechoviek
- PET (2016) – šperky z PET fliaš
- Experimenting with serendipity (2017) – brošne z PET fliaš
- Penne (2017) – šperky z modelárskeho odpadu
- Knot (2018) – šperky z hromozvodov a hliníkových káblov
- Bleskozvod – Tyč, Úsmev (2018) – šperky z hromozvodov a hliníkových káblov
- Stuhy/Ribbons (2020) – recyklované striebro a zlato
- Golden Drops (2021) – recyklované striebro, zlato a riečne perly
